médiách počas celého roka 2006 padlo na jeho sklonku konečné rozuzlenie.
Ministerstvo Životného prostredia (MŽP) SR ako orgán poslednej inštancie potvrdil bez ďalšej možnosti odvolať sa správnosť rozhodnutí Krajských úradov (KÚ) ŽP v Prešove a Žiline o nepovolení výnimky na zasiahnutie do lesného porastu v piatom najvyššom stupni ochrany Tatranského národného parku (TANAP).
Inými slovami zamietol odvolania Štátnych lesov TANAP-u a bývalých urbarialistov Východná proti rozhodnutiam KÚ ŽP nepovoliť ťažbu kalamitného dreva v týchto dvoch tatranských dolinách. Štátni lesníci argumentovali, že ťažba je nevyhnutná na zastavenie lykožrútovej kalamity a zníženie požiarneho rizika. Štátni ochranári zo Správy TANAP-u naopak oponovali, že na rozširovanie podkôrneho hmyzu by vyťaženie dreva nemalo zásadný vplyv a jeho negatívne následky by na miske váh prevyšovali tie pozitívne. "V čase klimatických zmien sú bezzásadové zóny kvôli možnosti zisťovania nových poznatkov veľmi potrebné aj pre prácu samotných lesníkov," tvrdil počas roka Riaditeľ Správy TANAP-u Tomáš Vančura.
Citáty argumentov z dôvodovej správy rozhodnutia MŽP nám poskytol Juraj Švajda zo Správy TANAP-u. "Lesné porasty boli zasiahnuté vetrovou kalamitou, ako jedným z prírodne pôsobiacich vplyvov. Biotopy a biotopy druhov však na uvedených miestach nezanikli a naďalej na nich pôsobia rôzne iné vplyvy." Ako jeden z týchto zásadných vplyvov označilo v rozhodnutí MŽP aj spracovanie kalamitného dreva. Podľa ministerstva by po jeho ťažbe a odstránení došlo k zásadným zmenám chemizmu, hydrického a bioklimatického režimu biotopov a biotopov druhov a preto je z hľadiska ich ochrany dôležité ponechanie spadnutého dreva na ploche.
Dôvodová správa MŽP sa dotýka aj na námietok lesníkov o neprimeranej dĺžke odvolacieho konania do prijatia konečného rozhodnutia. "Odvolateľ svojimi nejasnými a neúplnými odpoveďami na výzvy KÚŽP spôsoboval prieťahy v konaní."
ŠL TANAP-u sa podľa svojej koordinátorky vonkajšej komunikácie Lenky Burdovej nechcú v tejto chvíli k rozhodnutiu poskytovať vyjadrenia. "Dôvodom je ministerská mierová dohoda (medzi ministrami ŽP Izákom a pôdohospodárstva Jureňom - pozn. redakcie) o neútočení zo začiatku decembra tohto roku."
Na mierovej dohode chcú štátni ochranári podľa Švajdu stavať aj do budúcna. "Je nezmyslené medzi nami a lesníkmi viesť mediáne vojny za peniaze z toho istého štátneho mešca. Miesto toho by sme mali spolu radšej spolupracovať. Kým sa my tu dvaja bez výsledku handrkujeme, osoh z toho má tretí a smeje sa nám za bučkom." Za tretieho J. Švajda označil veľké investičné skupiny, ktorých cieľom je podľa neho v Tatrách dosiahnuť zisk za každú cenu bez ohľadu na ochranu prírody.
Autor: toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
