januára. Predstavujú pre nich sviatky radosti, lásky, porozumenia a narodenie Spasiteľa. Trvajú do 9. januára.
Štyridsaťdňový pôst bez mäsitých jedál sa pre nich začal už 28. novembra a trvá do 6. januára. Pravoslávni držia pôst aj na Štedrý deň, môžu piť len vodu a až večer po liturgii si sadnú k štedrovečernému stolu. Ich menu je však oveľa strohejšie. Na stole chýbajú tradičné oblátky, ale med, cesnak a doma upečený chlieb na stole musí byť. Servírujú tiež tradičné bobaľky s makom, alebo s kapustou, tiež kapustnicu, ale bez klobásy. V niektorých rodinách podávajú aj rybu, ale častejšie sú sviatočným jedlom pirohy s rôznymi plnkami.
Bohoslužby pravoslávnych trvajú asi tri hodiny. V prešovskom Chráme sv. Alexandra Nevského sa v predvečer sviatku narodenia Christosa teda 6.januára začne Veľké povečerie o 19. hodine. V nedeľu ráno bude len jedna archijerejská liturgia o 9.00 hod. k sviatku narodenia Isusa Christosa, večerňa bude opäť o 15.00 hod. Nasleduje sviatok Presvätej Bohorodičky, ktorí slávia 8. Januára. Tam platí čas bohoslužieb ako v bežnú nedeľu a napokon 9. januára si pravoslávni pripomínajú sviatok sv. Štefana - mučeníka. "Základným momentom je dar Boží pre ľudstvo a tým je plnohodnotný život, ktorý sa sprítomňuje v Spasiteľovi," povedal nám o symbolike Vianoc správca Eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove Michal Švajko. Cirkevný Nový rok budú v Pravoslávnej cirkvi sláviť 14. januára a sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Na Slovensku sa k Pravoslávnej cirkvi podľa aktuálnych štatistík hlási 53-tisíc veriacich a len v meste Prešov a blízkom okolí ide o 1 700 veriacich. Keď sme sa zaujímali, či bohoslužby a liturgie vedú duchovní v staroslovienčine, alebo obrady prekladajú, Michal Švajko, reagoval: "Zväčša v staroslovienčine, niekde v slovenčine, alebo aj v nárečí konkrétneho regiónu, ak si to veriaci želajú." Podľa našich informácií ešte stále platí, že duchovných je málo, preto musia za veriacimi cestovať aj do iných farností. Potvrdil nám to aj M. Švajko. Nedostatok chrámov aj duchovných je najmä na strednom a západnom Slovensku, ale aj na východe musí jeden duchovný viesť bohoslužby vo viacerých farnostiach.
Pre gréckokatolíckych veriacich, ktorí sa riadia podľa gregoriánskeho kalendára 6.január znamená Bohojavlenie - sviatok krstu Pána na Jordáne, kedy sa zjavil vo svete ako učiteľ, preto v tento deň dodržiavajú aj zvyk posvätenia vody. V Prešove sa bohoslužby budú konať v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa a ďalších farských chrámoch na sídliskách.
Zaujímavé je, že pravoslávni v Čechách a na Slovensku sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách. Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Carihradu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
