Rožňava Nezvyčajne teplé počasie v uplynulých týždňoch spôsobuje straty najmä prevádzkovateľom lyžiarskych stredísk.
Napríklad na Júliuse vo vyšnej Slanej v okrese Rožňava aj začali fúkať technický sneh, ale kvôli plusovým teplotám sa im roztápa. "Dva turnusy sme museli preložiť na marec. Škoda aj počítať straty, tie vám nikto nevráti. Neostáva nám, len čakať na ochladenie," hovorí vedúci strediska Vojtech Eltschläger. "Sledujem meteorológiu aj prognózy odborníkov, zameriavajúcich sa na globálne otepľovanie, ale každý hovorí inak. Niekto, že o to dlhšia bude zima, keď je teraz teplo, iný, že mínusové teploty vraj už nebudú".
Šéf lyžiarskeho strediska v Rejdovej Jaroslav Breznen zase debaty o globálnom otepľovaní vôbec nesleduje, lebo teplé počasie považuje jednoducho za prirodzenú vec prírody. "Každý, kto ide o podnikania so zimnou rekreáciou, musí rátať, že nie každá zima vyjde tak, ako by si želal. Bol už aj taká, že v novembri nasnežilo 130 centimetrov a na druhý rok bol sneh až 10. februára. Jasné, že straty sú, veď hlavný príjem je okolo prázdnin a vianočných sviatkov. A tie boli teraz bez snehu".
Michal Kravčík z mimovládnej neziskovej organizácie Ľudia a voda hovorí: "Otepľovanie je vážny problém, ale nikto tomu nevenuje pozornosť. Veď staršie ročníky si musia pamätať, že keď prišlo zimné obdobie, boli tu haldy snehu. A v posledných rokoch sa na to spoľahnúť nemôžeme. Náhoda to teda nebude".
Organizácia Ľudia a voda sa narušením vodného cyklu v krajine, čo považuje M. Kravčík za hlavný problém zmien počasia, zaoberá už dlhšie. "Z našich analýz vyplýva, že krajina sa vysušuje. Všetko sme zabetónovali, dažďovú vodu skanalizovali a pôda vodu nedostáva. Pritom voda je termoregulátor a teda má vplyv na teplotu počasia". Podľa M. Kravčíka sa u nás ročne stratí až 250 miliónov kubíkov vody kvôli zásahom človeka. Betónovanie a asfaltovanie robia aj iné európske krajiny. "A všetci potom plačú, že nemáme vodu, že počasie ide od extrému k extrému. Teplota vzduchu je však zviazaná s vodným cyklom a ten je tak narušený, že to hrozí prúsermi. Napríklad, teraz je možné, že po teplom počasí príde vo februári opačný extrém".
Kravčík navrhuje naštartovať program obnovy krajiny a návrat k pôvodným prvkom udržiavania poľnohospodárskej a urbárnej krajiny. "Hlavné je udržiavať dažďovú vodu v ekosytémoch a ochladzovať tak krajinu. Potrebujeme sa zbaviť betónovej kultúry a zásadnú zmenu správania sa človeka k vode pre vlastnú prosperitu".
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
