Niekedy, keď planú vášne, rozum ostáva stáť. Taká je aj plamenná debata o nápise "SZALLODA" na jednej z budov v nemaďarskom Prešove.
Verme, že sťažovatelia to mysleli v dobrej viere. Nech pamiatkový úrad nápis zakáže, majiteľ zamaľuje a bude pokoj. No je to nezmysel. Po prvé, v ten moment, keby sa to stalo, nabehnú televízne štáby nie z Bratislavy, ale aj Budapešti či Bruselu a miesto pokoja by bol škandál. A zlá reklama pre mesto. A o druhé, načo sa hanbiť za históriu? To vážne niekomu môže prekážať slovo "hotel" v maďarčine (sarkasticky: ani slovo hotel nie je slovenské)? Hádam nie, hádam zasa vášne zatienili rozum.
Veď ak sme takí veľkí bojovníci za čistotu jazyka, tak by sme museli porušiť pol krčiem. Veď tu máme názvy latinské (In vino veritas, Via magna, Carpe diem), anglické, či skôr írske (Irish Pub, Dublin Pub, Sun Bar, Jazz Wine), šarišské (Mlačka), mexické, či presnejšie španielske (La Cucaracha, Azteca), talianske (Bella Sicilia) máme podnik pomenovaný po chorvátskom meste (Dubrovník) i židovskými menami (Ester, Eckhaus), talianskymi menami (Antonio). Nič nikomu neprekáža, ani neprekážalo, akurát maďarská szalloda.
Ani čo sa týka klamlivej reklamy to nie je také horúce, ako sa zdá. V Prešove máme Caraffovu väznicu, kde nikto nesedí, palác Klobušických, kde nesídlia Klobušickí, ale sudcovia, Baštu, ktorá neslúži na ochranu mesta, ale ako reštauračné zariadenie, Metro, ktoré nejazdí, ale aj Parlament, kde sa tiež nič neschvaľuje. Ani toto nikomu nevadí a prečo by aj. O obchodoch so "slovenskými" nápismi typu Tiong Ting Mix ani nehovoriac...
Sú to pseudoprobémy a je ťažko pochopiteľné, že namiesto radosti z odkrytia historického nápisu sa v 21. storočí vyťahuje maďarská karta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
