bol aj veliteľ misie v Kosove Ľuboš Balucha.
„Sú to dva rôzne svety, pred 19. januárom 2006 a po ňom. Život sa zmenil úplne. Dovtedy sa človek tešil, mal plány, po 19. januári nastala nočná mora," spomína po roku manželka zosnulého veliteľa. „Nech robím čokoľvek, vždy to mám v podvedomí. Človek na to myslí stále," hovorí Magdaléna Baluchová, ktorej sa aj po roku ťažko spomína na osudné chvíle: „Dnes akurát dokážem o tom hovoriť, ale rok je priveľmi krátka doba, aby som sa s tým dokázala vyrovnať."
Ľuboš Balucha bol uznávaným vojakom, na ktorého žiadny z jeho podriadených, ani nadriadených nepovedal krivé slovo. Bol aj vzorným otcom rodiny, doslova sa videl vo svojich troch dcérach a ony v ňom. Práve dcéry sa stali oporou pre pani Baluchovú a ona pre ne. „I keď sme si mysleli, že sa to nedá ďalej, hneď sme museli začať riešiť problémy, či dievčatá v škole, alebo ja v práci... Realita je krutá, ale museli sme žiť ďalej."
Pani Magdaléna sa s manželom poznala od malička, od 11 rokov. Zobrali sa ešte počas jeho štúdia na vysokej škole. Ich vzťah sa z roka na rok prehlboval. 31. januára 2006 mali osláviť 19. výročie, teraz by to bolo 20 rokov. Bol celoživotnou oporou a zrazu ho niet. „Jednoducho zmizol zo života, ale neodišiel. Je neviditeľný, ale je tu stále s nami," hovorí pani Baluchová potláčajúc slzy.
Do práce nastúpila M. Baluchová týždeň po pohrebe. „A to aj pre svoje deti, aby som dokázala, že musíme ísť ďalej. Že otec je na ďalšej misii..." Po prvých správach do poslednej chvíle verila, že to nie je beznádejné. Keď sa strašné správy potvrdili, na pani Baluchovú doľahol nielen smútok, ale zároveň aj strach o dievčatá. „Je to obrovská psychická záťaž, zvlášť pre deti. Bremeno, ktoré ak nenesiete, tak neviete, aké je ťažké."
Bez otca ostali tri dcéry. Najstaršia má 19 rokov, prostredná 16 a najmladšia 10. Práve o tú najmladšiu sa pani Baluchová bála najviac. Bol to nesmierne ťažký rok. „Boli chvíle, keď sme sa o tom mohli rozprávať a boli chvíle, kedy nie," vraví pani Baluchová.
Rodina žila a žije zo dňa na deň, dopredu ju posúvali rôzne momenty a skúšky života. Napríklad, najstaršia dcéra maturovala na gymnáziu. „Myslela si, že to nedokáže. Nakoniec však zmaturovala v riadnom termíne s vyznamenaním. Tlačila som na ňu. Hovorila som, že keď už pre nič iné, tak kvôli otcovi musíš dokončiť školu. Následne urobila skúšky na právo v Trnave, kde dnes študuje."
Magdaléna Baluchová sa zúčastňuje všetkých pietnych akcií napriek veľkým emóciám, ktoré ich sprevádzajú. Podľa jej slov si to zaslúžia zosnulí vojaci aj tí, ktorí tieto spomienkové slávnosti organizujú.
Podplukovník Ľuboš Balucha pred Kosovom nebol na žiadnej misii. Jeho manželka sa oňho bála. Prišlo však už štádium, kedy sa rozhodla, že mu nebude brániť. Polročná misia dopadla úspešne. Osudnou sa mu stala cesta späť, keš sa lietadlo zrútilo tesne pred príletom na Slovensko. „Chýba nám, veľmi. Sú ťažké chvíle, napríklad keď majú dievčatá narodeniny. Vtedy je to veľmi ťažké," dodáva vdova po veliteľovi misie v Kosove Ľubošovi Baluchovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
