bol tento kút národného parku pre turistov kvôli ich bezpečnosti zatvorený. Záujmové združenie obcí Slovenský raj sa po minuloročnom neúspechu opätovne snaží o sprístupnenie Kyseľa a o znovuotvorenie turistického chodníka.
Dôvodom je podľa slov tajomníka združenia Vojtecha Jeremiáša (na snímke) snaha o oživenie rekreačného strediska Čingov a tlak zo strany hoteliérov i ostatných ubytovateľov v Smižanoch a Spišskej Novej Vsi. "Jednoznačne treba povedať, že cestovných ruch na Čingove za posledné roky upadol a je to aj dôsledok požiaru. Kyseľ bol kedysi najkrajšou dolinou a tým, že vyhorel, prím dnes hrá Suchá Belá a Podlesok," tvrdí V. Jeremiáš.
Projekt na otvorenie Kyseľa pripravili pred dvomi rokmi, zámer odobril krajský úrad životného prostredia, Košický samosprávny kraj a súhlas dala aj obec Letanovce ako vlastník územia. "Všetko sa zdalo byť na dobrej ceste, nakoniec to pohorelo na nesúhlase Správy Národného parku Slovenský raj," konštatuje V. Jeremiáš. Na negatívnom stanovisku správa trvá a odôvodňuje ho vedeckými argumentmi aj bezpečnosťou ľudí, ktorí by pre padajúce skaly mali mať na hlavách prilby.
Jej riaditeľ Dušan Bevilaqua zdôrazňuje, že Kyseľ už nie je tým, čím bol. "Sú to len spomienky na to, aké to tam bolo krásne. Na odbornom seminári k 30. výročiu požiaru v rezervácii Kyseľ bolo vlani povedané, že príroda potrebuje aspoň 50 rokov na to, aby spamätala. Sú tam miesta zasypané kamením, sídlia tu kamzíky, ktoré narúšajú svahy. O tom, že Kyseľ nie je tým čo kedysi, sa možno presvedčiť pri pohľade na jeho svahy z Kláštoriska. Dnes to nie je turisticky atraktívne miesto, len miesto na vyberanie vstupného," tvrdí D. Bevilaqua. Dodáva, že v prírodnej rezervácii Kyseľ je aj Sokolia dolina, ktorá je rovnako krásna a zaujímavá pre turistov.
Záujmové združenie obcí má na vec opačný názor. Roklina Kyseľ bola podľa slov V. Jeremiáša pred požiarom najkratšou a zároveň najkrajšou v Slovenskom raji. Na malom úseku je tu sústredených veľké množstvo prírodných krás od Barikádového či Kaplnkového vodopádu, najužšie miesto v tiesňave pomenované Temnica či Obrovský vodopád. Kyseľ poskytoval turistom možnosti celodennej túry a nadväznosť na rokliny Malý a Veľký Kyseľ. "Roklinu Kyseľ poznali najmä Česi, ktorí sme radi chodili. Šéfujem vysokohorskej turistike na Slovensku a mnohí spomedzi turistov sa pýtajú, či sa Kyseľ niekedy otvorí alebo nie," vraví V. Jeremiáš. V rokline bude podľa Jeremiášových slov potrebné odstrániť priehrady z kamenia na miestach, kde sa kedysi zosunula pôda a na skalnatých miestach upevniť nové rebríky, stúpačky a reťaze. Ak bude projekt tento rok úspešný, prví turisti by mohli Kyseľom prejsť budúce leto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
