Prešov)ukradol dve telné kravy - Doru a Zoju.
Keď prišiel do maštale, kde choval svoje dvojročné kravy, neveril vlastným očiam. Zámka na dverách bola vypáčená, dvere boli podopreté iba drevom. "Neveril som, že ich niekto ukradol. Myslel som si, že sú niekde von v záhrade, že ich nájdem. Nikdy by som si nepomyslel, že ich niekto raz ukradne," krúti hlavou nad drzosťou ľudí. Keď však zbadal, že je roztrhnuté pletivo, vedel, že je zle. "Volal som na ne, Dora, Zoja, ale zbytočne."
Vladimír Palenčár mal ku svojim kravám veľmi blízky vzťah. "Počúvali ma viac ako pes. Keď som s nimi šiel na pašu, jedna mi dala hlavu na jedno plece a druhá na druhé. Išli popri mne veľmi blízko, takmer ma vyzúvali," opisuje. "Nejde mi o peniaze, bol pre mňa relaxom, koníčkom. Po práci som k nim prišiel, pohladkal ich, pohral sa s nimi. Mal som ich pre potešenie," hovorí so smútkom v hlase. O strakaté bielo-červené kravičky sa staral od čias, keď boli ešte malými teliatkami, "Prikrmoval som ich sušeným, rozrobeným mliekom. Denne vypili aj päť litrov," hovorí.
Krádež obľúbených zvierat nemieni nechať len tak. "Mám aj podozrenie,
pátram na vlastnú päsť," hovorí. "Skontaktoval som sa aj s rodinou z Hnilčíka na Spiši, ktorej ukradli kone. Moje kravy zmizli deň po tom, ako im ukradli kone. Možno to má nejakú súvislosť," domnieva sa. Na zmiznuté zvieratá myslí vo dne aj v noci. "Verím, že ich nájdem, že mi dobrí ľudia dajú informáciu, kde sú" nestráca nádej V. Palenčár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
