svojho stáda.
Snežné dielo zhotovil Lukáš Janoška, ktorý na Štrbskom Plese pracuje ako lyžiarsky inštruktor. „Socha je krásna, je to umelecké dielo. Je úplne úžasné, keď človek takmer z ničoho vie urobiť takéto niečo. Predstavte si potom, čo potom vzniká pod jeho rukami z iných materiálov," vyznala sa Janoškova kolegyňa z lyžiarskej školy Zuzana. Tej sa páčilo aj Janoškovo srdce, ktoré pri príležitosti sviatku svätého Valentína vystrúhal z dreva.
Autora snežného baču sme sa opýtali, čo ho k tvorbe veľkorozmerných plastík poháňa a inšpiruje. „Som otcom dvoch detí. Myslím si, že každý otec by mal vedieť robiť aspoň pekných snehuliakov," povedal skromne L. Janoška. Snehuliak však vyžaduje predsa len o čosi menej záhybov a modelovania... „Keď som staval baču na Štrbskom Plese, prišli ku mne moji žiaci z lyžiarskej školy z Londýna a vzniklo tam niečo také ako v dobrej rodine medzi otcom a deťmi." To bol podľa Janoškových slov pre neho najkrajší moment z inštruktorského pôsobenia v tatranskom zimnom stredisku.
Aj keď pri štrbskopleskom bačovi nejde o malú sošku, podľa Janošku jeho zhotovenie nebola „fuška". „Keď si k tej práci pridáte tie energetizujúce žiariace očička nadšených detí, tak je to hračka."
Pri tvorbe sochy jeden deň zaberie samotné zhromažďovanie snehu do približne predpokladaného tvaru. Potom je potrebné počkať, aby hmota premrzla. „Na druhý deň sa začne tesať do masy a nakoniec sa štukatérskym spôsobom dokončujú detaily," opísal postup Janoška. V tomto prípade klobúk, hlava valacha a ovečka.
Táto fáza podľa snehového majstra už zaváňa trocha romantikou. „Pretože vodou miešate sneh a holými rukami ho tvarujete, ako keď sochár vytvára bustu z hliny," doplnil autor najnovšej sochy vo Vysokých Tatrách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
