vyvinuli pre potreby zimného prikrmovania divej zveri špeciálnu receptúru.
Na jej uvedení do praxe má najväčší podiel Pavol Časnocha. Tatranci novej receptúre podľa jej zloženia dali latinsko- slovenský názov Fytodendromasa. Podstata novinky spočíva v prevahe prirodzených lesných materiálov v zložení krmiva. "Či to už je to ihličie, kôra, naklíčená mladina listnatých stromov, tieto prirodzené lesné materiály musia tvoriť väčšinu. Divú zver nemá zmyslel napchávať kalorickými bombami ako sú kukurica a iné poľnohospodárske plodiny. Aj keď aj tie sa za určitých extrémnych podmienok môžu zísť," vysvetlil zoológ ŠL TANAP-u Jozef Kováč.
Ďalším pravidlom, ktoré zabezpečuje rovnováhu množstva zveri a výživnosti územia, je 40 percentná hranica prikrmovania. "Zvyšok potravy si musí zver zaobstarať už vlastnými silami," doplnil J. Kováč. Ten prezradil že o metódu fytodendromasy prejavujú záujem ich kolegovia z lesných podnikov a národných parkov v ostatných kútov Slovenska. Nezanedbateľnou výhodou nového postupu je takisto ochrana novovysadzovaného lesa po vetrovej kalamite. Stáda jelenej a srnčej zveri majú pri zložení krmiva menšiu motiváciu obhrýzať mladé stromčeky.
ŠL TANAP-u tento rok vďaka miernejšej zime očakávajú menší úhyn raticovej zveri (jelene, srnce, diviaky, kamzíky - pozn. redakcie). "Minulý rok, keď bola a tuhá zima, boli straty vysoké. Zaznamenali sme úhyn okolo 100 kusov, z toho 80 percent strhli vlci," uviedol vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina Ján Slivinský. Keď je veľa snehu, srnčia a jelenia zver sa prepadáva, šance vlkov ju dolapiť niekoľkonásobne stúpajú.
V roku 2006 žilo na území Tatranského a Pieninského národného parku v správe štátu 620 kusov jelenej a 239 srnčej zveri, 118 diviakov, 40 medveďov 23 vlkov, 33 rysov. Zo vzácneho vtáctva lesníci narátali 103 hlucháňov, 297 jariabkov a 28 tetrovov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
