euromincí, ktoré v záujme informovanosti verejnosti touto cestou prezentuje Národná banka Slovenska (NBS).
"Informovanosť je jedným z predpokladov na to, aby sa prechod na euro uskutočnil hladko a aby ho neprevádzali zbytočné problémy," uviedol na otvorení výstavy člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ pre oblasť finančných operácií Karol Mrva a dodal: "Sú to mince, ktoré bude verejnosť používať už od januára 2009 a my sme chceli, aby sa s nimi ľudia aspoň čiastočne zžili. Môžete sa presvedčiť, že sú v nich zachované aj národné motívy."
Na výstave sa môže verejnosť zoznámiť so 144 nerealizovanými kresbovými návrhmi, aj s tromi víťaznými návrhmi eurových mincí, ktorých podoba je konečná. Pripravili ich renomovaní výtvarníci, ktorí majú s mincami skúsenosti, ale ku všetkým zo 144 návrhov sa mohla ešte vyjadriť verejnosť formou ankety. Tie, ktoré sa v ankete umiestnili na najvyšších priečkach, napokon Banková rada NBS schválila.
Na otázku, či si Slováci budú musieť zaobstarať väčšie peňaženky, lebo mincí bude viac ako bankoviek, Karol Mrva reagoval: "Jedno euro je zhruba 34 korún, takže dnešná päťdesiatkorunová bankovka sú necelé dve eurá. Z toho hľadiska je teda prirodzené, že mincí bude viac, ale to je problém viacerých krajín a ich nominálnych mien. Napríklad v Maďarsku je 1 euro 200 forintov." Pre ilustráciu priemerná slovenská mzda, čo je podľa štatistík 20-tisíc korún, bude po vstupe do eurozóny tvoriť 600 eur.
Tajomník zastúpenia Európskej komisie v SR Branislav Slyško zdôraznil, že z desiatky prístupových krajín sú Slováci na druhom mieste hneď po Slovincoch v zavedení eura, čo je výsledkom našej dôslednej prípravy. "Prieskumy potvrdili, že Slováci si želajú zavedenie eura. Kým v Slovinsku ho chcelo 61 percent občanov, na Slovensku ide o 56 percent," uviedol.
Komunikácia s občanmi je podľa neho veľmi dôležitá, lebo keď sú postoje váhavé a politici majú rozmanité vyhlásenia, vedie to k nejasnostiam aj vo vzťahu k občanom. "Vyše 70 percent Slovákov deklarovalo, že je za zavedenie eura k januáru 2009, kým v Českej republike sa to pohybuje od roku 2009 až do roku 2013. Kritériá sú prísne a v súčasnosti z krajín Višegrádu môže spomínaný termín splniť len Slovensko," konkretizoval fakty B. Slyško.
Ďalšiu časť výstavy tvoria eurové mince všetkých trinástich krajín eurozóny, tiež San Marina, Monaka a Vatikánu. Dostupné sú aj návrhy na eurové mince štátov pripravujúcich sa na vstup do eurozóny a to Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Cypru. Mimochodom, túto výstavu už videla verejnosť v Bratislave, Banskej Bystrici, v Kremnici, Košiciach, v Trnave a putuje ďalej. Podľa informácie Jany Kováčovej z tlačového oddelenia NBS výstava bude v Prešove dostupná do 6. mája.
Národné motívy
Na minciach v nominálnej hodnote 1 a 2 eurá je dvojkríž na trojvrší. Vyobrazenie štátneho znaku SR na pozadí reliéfu štylizovaných skál vyjadruje stálosť a pevnosť štátu. Autorom návrhu je akademický sochár Ivan Řehák z Bratislavy.
Mince v hodnote 1, 2 a 5 centov symbolizujú Kriváň, ktorý je spätý s významnými udalosťami Slovenska. Je symbolom ochrany svojbytnosti a historického územia. Autorom je Drahomír Zobek z Kremnice.
Dominanta SR, národná kultúrna pamiatka Bratislavský hrad ako najznámejší historický symbol, bude na minciach v hodnote 10, 20, 50 centov. Autormi výtvarného návrhu sú Ján Černaj a Pavel Károly.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
