planine v uplynulých týždňoch niekto autogénom vyrezal oceľové nosníky z unikátnej napájacej cisterny, ktorá zásobovala vodou dobytok na planine. Technická a kultúrna pamiatka postavená v roku 1913, podľa historikov jediná na Slovensku, neostala uchránená pred zlodejmi ani na mieste, ktoré je od obytných domov v Plešivci vzdialené približne 10 kilometrov.
"Som znechutený a pobúrený, veď ten človek nielenže odrezal nosníky takzvaného U-profilu, ale polovica z nich mu ešte popadala do vody a ostala tam. Aby toho nebolo málo, vyvrátil na dvoch metroch aj betónovú stenu," netají rozhorčenie Pavol Horváth z Baníckeho múzea v Rožňave. "Betónová nádrž je postavená na dne závrtu, s horným priemerom 16 až 19 metrov a hĺbkou 3,5 metra. Je nefunkčná, pritom bola stavaná tak, že keby sa naplnila dažďovou vodou, vydržala by na dva, tri mesiace pre 500 až 600 kusov zvierat. Na Plešiveckej planine totiž nikdy nebola voda vzhľadom na krasové územie a napájať sa tam chodil nielen dobytok pastierov, ale aj zver, ktorá tam žila". V čase, keď cisternu postavili, pohltila 36-tisíc korún a to boli v tých časoch veľké peniaze.
"Dnes ťažko vyčísliť materiálnu škodu a o tú ani tak nejde. Skôr ide o spoločenskú hodnotu diela," hovorí starosta Plešivca Ladislav Broda.
"Za menej než 200-tisíc korún by to asi ťažko niekto opravil," domnieva sa P. Horváth.
"Sto rokov vydržala bez toho, aby sa jej niekto dotkol," pridáva sa ku kritike Ján Kilik, poverený vedením Správy Národného parku Slovenský kras, na území ktorého cisterna stojí.
"Ani do šrotu sa to tomu človeku neoplatí odniesť, lebo za kilo železa by dostal možno 6 korún... Možno si chce postaviť garáž, také nosníky by kúpil za 26 korún za kilo," myslí si P. Horváth. "Ešte vlani z cisterny pastieri ťahali do žľabov vodu," dodáva.
Starosta hovorí, že unikátnosť diela spočíva v dômyselnom riešení zachytávania dažďovej vody z veľkého územia, dlhodobo sužovaného nedostatkom vody. "Tam boli aj prepážky na čistenie dažďovej vody a jej filtrovanie tak, aby bola pre zvieratá pitná. Na tú dobu unikátne vyprojektované," vysvetľuje L. Broda a dodal: "Vec je u nášho právnika a chystáme sa podať podnet na prešetrenie polícii".
Od Plešivca je planina prístupná cestou, ktorá však začína rampou. Problémom je podľa starostu prístup z iných dedín. "Terénnym autom sa tam dá dostať aj od Kružnej či Rakovnice," hovorí P. Horváth.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
