Slovenského štátu deportovali Židov do koncentračných táborov. Sú v nich dokumenty o tragických osudoch ľudí počas holokaustu v období rokov 1939 až 1945. Výstavu pod označením Projekt vagón pripravilo Múzeum Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici.
Čo sa mohli návštevníci dozvedieť? Najmä fakt, že za vysťahovaním Židov boli hlavne majetky a peniaze. Preto Slovensko súhlasilo, že za každú vysťahovanú dušu zaplatí 500 ríšských mariek, čo je asi 5-tisíc korún s tým, že tento Žid sa už nikdy nevráti na Slovensko a Nemecko si nebude nárokovať jeho majetok. Prvý transport bol z Popradu vypravený 25. marca 1942. Bolo v ňom tisíc mladých žien a dievčat. Práve z Bardejova vyrazil tento transport už naplnený. Jeho cieľovou stanicou bol koncentračný tábor Osviečim v Poľsku.
„Keď prekročili bránu, mnohé povedali, že sa ocitli v pekle. Bol tam smrad a oheň. Smrad z pálenia ľudských tiel a oheň v kremačných peciach," uviedol Ivan Kocák z Múzea SNP. Dodal, že keď do koncentračného tábora prišiel transport, začalo sa selektovať. Dopredu sa postavil esesák alebo lekár tábora, ktorý vyberal ľudí s tým, že majú ísť naľavo alebo napravo: „Na ľavú stranu odchádzali matky s deťmi, starí ľudia a nevládni. Pre nich existovalo už iba 350 metrov života, lebo na konci ich cesty boli plynové komory. Tí, čo išli napravo, museli ťažko pracovať, vyrábali muníciu, farbivá a podobne. Pritom žili v nepredstaviteľných podmienkach." Kocák zdôraznil, že kým v Osvienčime ľudia pracovali, sami pre seba si napríklad stavali tábor smrti, na strane druhej boli aj tábory ako Treblinka, ktoré boli vyhladzovacie: „Tam ľuďom nedávali jesť. Zomierali, alebo ich strieľali guľometmi."
Transporty zo Slovenska pokračovali. Od marca do októbra 1942 bolo z územia Slovenska vypravených 57 transportov. Bolo v nich vyše 57-tisíc ľudí - Židov. V roku 1945 odchádza z juhu Slovenska ďalších trinásť transportov. V nich bolo okolo 11- až 12-tisíc Židov. „Tým, ktorí odchádzali v druhej vlne, nebolo vôbec dopriate žiť. Odchádzali rovno na smrť," uviedol Kocák. Životnosť človeka v koncentračnom tábore bola veľmi nízka: „Keď prišiel transport s 5-tisíc ľuďmi v máji, tak do augusta z nich zomrelo 90 percent."
Z Bardejova a okolia bolo do koncentračných táborov deportovaných 2 700 ľudí. Z nich sa po vojne vrátilo len asi 30. Dnes z nich v Bardejove žije už len jedna manželská dvojica.
Ivan Kocák pre Korzár povedal, že o výstavu je veľký záujem. „Chodia jednotlivci, organizované skupiny, školy, stredné i základné, ale aj starší ľudia, ktorí toto obdobie prežili na vlastnej koži, mali vtedy deväť - desať rokov. Prídu a porozprávajú svoje zážitky."
Už vo štvrtok ráno videlo výstavu okolo tristo Bardejovčanov. Prišiel aj jeden starší pán, ktorý porozprával o deportáciách Židov z Bardejova. „Niektorí návštevníci sú šokovaní. Inými to zase nepohne, ich pocity sú však možno skryté. Ale podľa môjho názoru holokoust pohne každým srdcom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
