Do jedného z nich sa zapojili aj študenti Strednej lesníckej školy (SLŠ) v Prešove, ktorí si našli partnerov na francúzskej poľnohospodárskej a potravinárskej škole v Pierre Fonds. Spolupracovali so študentmi z odboru drevárstvo, keďže špeciálna lesnícka škola v tejto krajine nie je.
"Projekt sme riešili v dvoch rovinách. Jednou bola jazyková s tým, že komunikačným jazykom bola angličtina, a druhá bola odborná. Odborným garantom jazykovej stránky projektu bol Peter Šuščák. Našim hlavným cieľom bolo porovnať slovenské, francúzske a európske normy pri ťažbe dreva," povedal nám garant za odbornú stránku projektu, učiteľ SLŠ Albín Kostelník (na snímke), krátko po návrate z Francúzska.
Zaujímalo nás, ako pobyt v inej krajine a spôsob hospodárenia v lesoch vnímali študenti. Podľa Tomáša Sökera sú francúzske lesy podstatne odlišné, rastú živelne, bez odborného zásahu a chvíľami im pripomínali prales. "Normovali sme najmä buky a duby. Musím povedať, že slovenské normy sú oveľa presnejšie a možno aj zložitejšie, ako francúzske," hodnotil úlohu, ktorú riešili, T. Söker.
Jeho spolužiaci sa nechali počuť, že slovenské lesy sú podľa nich zaujímavejšie a pestovateľskými zásahmi vytvárajú aj lepší optický dojem, no nie sú také bohaté na drevo vhodné na ťažbu. "Zaujalo ma, že preferujú pestovanie topoľa, ktorý má rýchly rast a využívajú ho na výrobu papiera. To u nás nie je bežné. Nevidel som v ich lesoch také zásahy, ako sú prerezávky, v niektorých miestach mali zase pásy holorubov," dodal Ľuboš Vaško.
Popri práci absolvovali aj poznávací pobyt, dokonca jeden deň strávili v Paríži. Víkendy trávili v rodinách francúzskych rovesníkov. "Správali sa k nám srdečne, sú dobrí hostitelia, ale aj keď sme ešte doma absolvovali kurz francúzštiny, cítil som jazykovú bariéru," poznamenal Matúš Samsely.
Lukáša Straku zaujala vyššia životná úroveň priemerných Francúzov a sieť služieb, ktorú majú k dispozícii. "Naši rovesníci tam už zvyčajne majú auto, v rodine sú najmenej dve vozidlá. Jednoducho, môžu si toho dovoliť oveľa viac, ako my. Bol som v rodine, ktorá napríklad chodila nakupovať do Belgicka," pridal svoj postreh.
Vlani rovnaké úlohy, ako je charakteristika lesníctva, pestovanie buka od semena až po ťažbu, zisťovanie objemu vyťaženého dreva a sortimentácia, či zisťovanie zásob porastov, riešili francúzski študenti na Slovensku. Porovnávali tiež ceny potravín v obchodných reťazcoch a zoznamovali sa so zaujímavosťami krajiny.
Dnes už obe strany prijali závery. K akým dospeli, na to sme sa opýtali garanta projektu A. Kostelníka. "Čo sa týka noriem, dospeli sme k záveru, že slovenské, francúzske a európske normy sa nedajú porovnať, alebo zovšeobecniť. Problém je v tom, že každý departement vo Francúzsku má dosť odlišné normy. Musia si to ujednotiť najprv doma. Medzi našimi a európskymi normami ani nie sú veľké rozdiely."
Pridal aj jednu zaujímavosť. Francúzi začali v 30. rokoch pestovať slovenský dub s dobrou výťažnosťou a vysokou kvalitou. Mali s ním dobré skúsenosti, ale nevedia, z ktorej oblasti Slovenska pochádza. Záznamy chýbajú. Intenzívne preto spolupracujú s jednou nemeckou univerzitou a skúmajú jeho pôvod cez genetiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
