Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). Pod správu Štrby bude patriť katastrálne územie v okolí Štrbského Plesa o rozlohe približne dvetisíc metrov štvorcových. Senát NS SR tak ukončil konečným rozhodnutím niekoľko rokov trvajúci spor o územie medzi oboma tatranskými samosprávami.
„Najvyšší súd rozhodol podľa môjho názoru nespravodlivo. Takéto rozhodnutie súdu sme neočakávali. Pravda je síce na strane Štrby, ale zákon je na našej strane. Pokiaľ ide o rozvoj turistického ruchu, je to krok späť," reagoval tesne po vyslovení verdiktu súdu primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.
Starosta Štrby Michal Sýkora považuje rozhodnutie NS SR za jeden z najväčších historických okamihov obce. „Som rád, že sme dlhoročné úsilie získať späť časť historického, neprávom odňatého, katastra dotiahli do úspešného konca. Stálo nás to množstvo síl, argumentov dokladovania a hľadania. Sme radi, že sa táto krivda odstránila. Súčasne vyslovujem poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na tomto úspechu a ďakujem všetkým, ktorí nám v tomto náročnom úsilí držali palce," reagoval starosta.
Jozef Huber, dlhoročný obyvateľ Štrbského Plesa, je z rozhodnutia NS SR sklamaný. Podľa neho by mala celistvosť Vysokých Tatier ostať zachovaná. „Rozhodnutie súdu ale musíme rešpektovať," podotkol J. Huber.
Ján Gavalier zo Štrby bol v komentári na rozhodnutie NS SR stručný: „Podarila sa dobrá vec," podotkol.
Štrba získa jednu z ekonomicky najsilnejších a turisticky najnavštevovanejších tatranských osád. Štrbské Pleso je známe ako lyžiarsky a turistický raj. Je tu niekoľko zjazdoviek, bežecký areál, množstvo hotelov, kúpeľných domov a ďalších zariadení, ktoré dosiaľ prinášali zisk do mestskej kasy Vysokých Tatier. M. Sýkora očakáva, že územie preberie obec pod svoju správu čo najskôr. „Nechcem sa vrhnúť do budovania nových zariadení. Chceme skvalitniť to, čo na Štrbskom Plese je. Rešpektujeme ochranu prírody. Už v minulosti občania v referende rozhodli, že prvých päť rokov investujeme všetky finančné prostriedky späť do Štrbského Plesa," konštatoval starosta. Podľa neho turistov a návštevníkov Štrbského Plesa nezaujíma, kto je správcom územia.
Mesto Vysoké Tatry sa ale ešte nevzdáva. „Poradíme sa s právnikmi, čo ďalej. Urobíme analýzu. Máme niekoľko možností - Ústavný súd, Európsky súd a je tu aj možnosť referenda," konštatoval primátor.
Ako sa vyvíjal spor
Spor oboch samospráv o kataster Štrbského Plesa sa začal v roku 1997. Štrba vtedy na katastrálnom úrade v Poprade požiadala o navrátenie katastrálneho územia Štrbského Plesa pod svoju správu. Katastrálny úrad žiadosti vyhovel. Mesto Vysoké Tatry sa proti rozhodnutiu katastra odvolalo na Krajskom súde v Prešove. Krajský súd objavil trikrát po sebe v rozhodnutí katastrálneho úradu procesné nedostatky a vrátil záležitosť na znovuprerokovanie. Katastrálny úrad ale vydal zakaždým rozhodnutie v prospech Štrby. Po štvrtom pojednávaní prevzal vec Krajský súd v Banskej Bystrici. Ten rozhodol o pripojení Štrbského Plesa k Štrbe. Tatranci sa voči rozhodnutiu odvolali. Spor sa tak posunul na Najvyšší súd. Štrba argumentovala reštitučným právom na pozemky v okolí Štrbského Plesa. Opierala sa o reštitučný zákon. Tatranci zasa poukazovali na to, že mesto Vysoké Tatry vzniklo v roku 1947, teda mimo rozhodného obdobia, ktoré sa v znení reštitučného zákona počíta od roku 1948 do roku 1989.
Tatranská Štrba ostáva Štrbe
Senát NS SR zároveň nepriznal právo mesta Vysoké Tatry na
obec Tatranská Štrba. Tá bola v polovici 70. rokov z
jeho územia správne vyňatá a pričlenená k obci Štrba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
