záťaže. Ide o pozostatky po Sovietskej armáde, po poľnohospodárskych družstvách, ktoré skladovali jedy a chemikálie, ale aj o priemyselné budovy, v ktorých ostal nebezpečný odpad. Gemer má „zastúpenie" niekoľkokrát. Najmä v okolí Rimavskej Soboty je niekoľko lokalít s nebezpečným odpadom, ktorý treba urgentne odstrániť, lebo ohrozuje podzemné vody. V zozname figurujú Rimavská Sobota, Abovce, Gemerské Dechtáre, Tornaľa, Veľký Blh, Tomášovce, Včelince, z okresu Revúca, Hucín, Jelšava, Muráň, z okresu Rožňava Brzotín, mesto Rožňava, a to tam ešte nie sú zarátané jaskynné priestory na Silickej planine, z ktorých sa odstránili tony pesticídov.
"Východ krajiny je na tom najhoršie," povedala koordinátorka kampane proti toxickému znečisteniu Kateřina Věntusová. Čo sa týka Rožňavského okresu, ohrozené sú lokality pri bývalých poľnohospodárskych družstvách, ktoré pracovali s agrochemikáliami. Práve také sa našli aj na Silickej planine. "Na to je najvhodnejší termín - časovaná bomba. Jedy sa postupne uvoľňujú. Človek nič nevidí, necíti a predsa to presakuje do pôdy. Hoci sú analýzy vôd dlho v norme, raz tie výsledky nemusia byť dobré".
V Rožňave ostali aj pozostatky po Sovietskej armáde a takisto aj v Rimavskej Sobote. Tá dokonca patrí do najohrozenejších lokalít. "V Rimavskej Sobote sa už do odstraňovania odpadov investovalo 68 miliónov korún. Je to súčasťou projektu, ktorý sa obnovuje každých päť rokov a postupne sa tak pokračuje v sanácii toho, čo tam ostalo po vojakoch. Napríklad ťažká technika a sklady s muníciou, ktoré sú vlastne nebezpečným odpadom a tak s nimi treba aj narábať. Okrem toho vojaci mali vlastné čerpacie stanice na benzín a naftu bez nepriepustných podlaží. A všetko to presakovalo do pôdy. Nik sa tým nezaoberal ani po roku 1989, životné prostredie bolo vtedy až niekde na posledných miestach záujmu. Hoci výsledky analýz podzemných vôd a pôdy neboli dobré, tým, že sa v projekte pokračuje, možno povedať, že sa lepšia". Znečistenie zemín a podzemných vôd má len lokálny charakter, naďalej sa však odporúča monitorovať ich stav.
Spustenie internetovej stránky www.zataze.sk má za úlohu hlavne informovať obyvateľov. "Ľudia si môžu pozrieť, či sa aj v ich okolí nenachádza nejaká skládka nebezpečného odpadu. Alebo pridať na zoznam ďalšiu, o ktorej ani my nevieme. Problémom totiž je, že takmer nikto nevie presne, kde všade taký odpad je a stále sa objavujú nové záťaže. Zoznam poslúži na to, aby sme s ním vedeli pracovať, vedeli vytvoriť ďalší zoznam prioritných lokalít a pomôcť zabezpečiť prostriedky na sanáciu skládok a skladov," dodala K. Věntusová.
Greenpeace už päť rokov spolupracuje aj na príprave zákona o environmentálnych záťažiach, ktorého cieľom, okrem iného, bude ich urýchlené likvidovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
