výnimku zo zákona, vysielať nemôže. Ďalší problém je v tom, že mestskú pokladňu to bude stáť nemalé peniaze. O tom, že bude mestská televízia, rozhodli poslanci ešte v minulom volebnom období. Vlani v lete prijali uznesenie, v ktorom sa hovorí, že mesto má záujem zriadiť si vlastnú televíziu. Podľa primátora to bude drahá záležitosť. O dianí v meste momentálne informuje súkromná televízia B 52. Mesto ju ročne dotuje sumou 600-tisíc korún.
S nápadom mať vlastnú mestskú televíziu prišiel riaditeľ Mestského domu kultúry (MDK) Alfonz Kobielsky. „Keď robil pán Kobielsky testovanie po východoslovenských mestách, zistil, že televízie v jednotlivých mestách boli veľmi drahé. Mesto s tým musí rátať, že ak bude mať vlastnú televíziu, náklady budú niekoľkonásobne vyššie. Keď to však poslanci odsúhlasili, peniaze sa musia nájsť. Dobré by bolo mať vlastnú televíziu, ale bude to pre naše mesto drahé," myslí si primátor Tomáš Lešo.
K sume, ktorú mesto platí súkromnej televízii, povedal: „Nie je to veľa, ale sú k nej pripomienky. No za toľko peňazí viac programu ani nemôžeme požadovať."
„Neviem o tom, že by mali mať vlastnú televíziu," zareagoval majiteľ súkromnej B 52 Pavol Lulajka. „Prijatie toho uznesenia bola tichá pomsta bývalých poslancov za to, že sme vlani zverejnili ich príjmy. Niektorých sa to veľmi dotklo. Istá skupina poslancov chce mať vlastnú televíziu, aby ju mohli ovplyvňovať a servírovať ľuďom to, čo sa im páči," dodal. K výhradám voči vysielaniu poznamenal, že mesto chce mať v televízii viac príspevkov a chcú ich častejšie obmieňať. „Z našej strany je to možné, ale je to otázka peňazí."
Alfonz Kobielsky o dôvodoch založenia mestskej televízie povedal: „Keď som nastúpil do funkcie, to bolo ešte pred dvomi rokmi, dal som si do koncepcie rozvoja kultúry v meste ako prvý bod zriadenie mestskej televízie ako súčasť MDK. Predložil som projekt a mesto prijalo uznesenie, že s ním súhlasí. Odvtedy sa to veľmi dopredu nepohlo. Teraz je nevyhnutné, aby som presadil na licenčnej rade výnimku zo zákona. Ide o to, aby sme od začiatku vzniku na určitý čas nemuseli fungovať ako obchodná spoločnosť, ale naďalej ako príspevková organizácia mesta. Na obchodnú spoločnosť by sme sa pretransformovali neskôr. Ak nám túto výnimku nedajú, neviem, či sa nájde iný variant, aby sme mohli začať fungovať."
Kobielsky zdôraznil, že v mestskej televízii by pracovali súčasní zamestnanci, ale museli by sa prijať aj ďalší. Keďže ide o drahú záležitosť, zaujímalo nás, čo vôbec má takáto televízia pre ľudí nejaký význam. Podľa neho by vraj televízia bola veľmi pútavá, bola by bližšie k ľuďom a podstatne lepšie by cez ňu mesto propagovalo svoje podujatia. „B 52, keď má priestor ráno a poobede asi pol hodiny, nám to nedokáže zabezpečiť. Čo sa týka pokrytia, chceme, aby to bolo viac, než len mestská televízia. Uvažujeme nad tým, že by nás sledovali aj v okolitých obciach," dodal A. Kobielsky.
Zaujímalo nás, koľko peňazí z mestskej pokladne pohltí vlastná televízia. Ku konkrétnym sumám sa nám však nechcel nikto zo zainteresovaných vyjadriť.
Koľko stoja mestské televízie
Bardejov - Objem poskytovanej dotácie mesta Bardejov pre Bardejovskú televíznu spoločnosť, s. r. o., na rok 2007 predstavuje čiastku 4,25 milióna korún
Stropkov - Na vysielanie mestskej televízie v Stropkove vynakladá mesto ročne 140-tisíc Sk. V tejto sume nie je započítaný plat zamestnanca.
Vranov nad Toplou - Mesto dotuje televíziu B 52 mesačne sumou 40 tisíc korún plus DPH. Ročne to je 600-tisíc.
Poznámka
Janka ŠTEFKOVÁ
Mať v meste vlastnú televíziu, to znie pekne. Treba sa však na to pozrieť aj z inej stránky. Televízia totiž stojí nemalé peniaze. A tie, samozrejme, pôjdu z mestskej pokladne. A také malé mesto ako Vranov ich momentálne nemá, nájsť ich nebude veru ľahké. Hoci určité peniaze možno prídu z reklamy, popri balíku, ktorý musí mesto vraziť, to bude len smiešna suma. Nikoho z kompetentných nenapadlo najskôr sa spýtať, či v meste netreba niečo dôležitejšie? Niečo, čo by ocenili samotní Vranovčania? Vo Vranove chýba kúpalisko, je menej možností na kultúrne vyžitie. Nedajú sa milióny, ktoré chce radnica vraziť do vlastnej televízie, využiť nejako zmysluplnejšie?
Za uváženie stojí aj to, či sa oplatí vrážať peniaze do súkromnej televízie. Možno by stačilo hľadať odpovede na tieto otázky u samotných Vranovčanov. Chcú vôbec vlastnú televíziu? Nie je iná, lacnejšia možnosť na propagovanie mestských podujatí, akcií, či samotného rokovania mestského zastupiteľstva? Bude Vranovčanov toto rokovanie v mestskej televízii zaujímať? Natíska sa aj otázka, či vlastná mestská televízia bude objektívna. Ako bude informovať? O tom, o čom chce, alebo o tom, o čom by mala? Ako to bude s kritikou? Je totiž nad slnko jasnejšie, že nikto si nechce a ani nebude špiniť do vlastného hniezda...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
