pannám milostivým, čo sa stane a bude dneska iným..." To iné bolo, že Bardejov sa na dva dni vrátil do histórie.
Všetko sa začalo historickým sprievodom mestom. Z námestia sa vytratil bežný život, zato sa tam odohrávali súboje, brúsili sa meče, strieľalo sa z dela, pilo sa víno i pivo. Zbrojnoši, herci, dvorné dámy, sluhovia i šľachtici sa rozišli medzi Bardejovčanov a priniesli im hry zvané Rolandovými. Rytier Roland sa totiž na dva dni stal ich patrónom.
Na čele historického sprievodu si vykračoval štvorročný Bardejovčan Šimon Savčinský. Jeho mama nám povedala, že už tri dni poriadne nespal. Dopočul sa, čo sa bude na námestí diať a rozhodol sa, že pôjde do sprievodu. Kostým zbrojnoša mu doniesla babka z Ameriky. „Dnes v škôlke nemohol vydržať. Prišli sme sem, on sa prezliekol a šiel," zasmiala sa mama Vanda nad odvahou svojho synka. Šimom sa po skončení sprievodu prezliekol do civilu, sadol si medzi obecenstvo a nespustil oči z prebiehajúcich rytierskych súbojov.
"Vpadli sme do 18. storočia. Námestie obsadilo cez dvesto komparzistov. Vypomôcť prišli z Kežmarku, z Poľska zo Zamošča, aj spoza Varšavy - z Potulska," uviedol vedúci odboru kultúry mestského úradu Ján Marhulík. Dodal, že aj Bardejov má historické kostýmy: „Pričinil sa o to nadšenec Juraj Bochňa, vďaka nemu už máme do štyridsať kostýmov." Pri organizovaní hier požiadali o pomoc aj školy: „Nestretli sme sa však všade s ústretovosťou. Chceli sme tu mať ľudí, ktorí sa vedia zabávať a usmievať, ktorí pripravia zážitok pre seba, aj pre iných."
Ján Marhulík ocenil aj pomoc Poliakov, ktorí prijali pozvánku do Bardejova. Neďaleko poľských hraníc v Gladišove je najväčšia chovná stanica koní v Európe. Je ich tam zhruba štyristo. „Majú tam cvičné kaskadérske kone. Neboja sa výstrelov, ani ľudí. Na povel dokážu padnúť ako mŕtve." Poľským koníkom prechádzka bardejovskými ulicami svedčala.
Novinkou bolo aj oživenie hier gazdovským dvorom. „Chceli sme tu mať živú kozu a teliatko, ale nepodarilo sa," povedal Marhulík. Činnosť na gazdovskom dvore priblížili Bardejovčanom Lenartovčania. Predviedli mlátenie obilia cepmi, mútenie masla, viazanie vencov i to, ako sa vyrábajú metly z brezového prútia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
