ministrov i premiéra a tí sa zasa možno prvý a posledný raz pozrú aj tam, kde dovtedy neboli. A to je asi tak všetko. Z doterajších vlastivedných zasadaní kabinetu, ktoré robili vo väčšej či menšej miere i predchádzajúce vlády, nevzišlo nič prelomové. Nič, čo by posunulo výrazne zaostávajúce oblasti o krok dopredu. Ostala po nich len kopa všeobecných uznesení bez rukolapných výsledkov. Tak to bolo za Dzurindu, Mečiara, a tak je tomu i teraz.
Napríklad to minuloročné v Betliari schválilo štátnu pomoc pre súkromnú firmu Siderit, podporu priemyselnému parku a vyriešenie dopravnej situácie cez Sorošku. A aká je po ôsmich mesiacoch skutočnosť? Siderit má síce peniaze schválené, ale nakoľko ich musí odklepnúť Brusel, nedostal ešte ani korunu. Park v Rožňave je niekoľkoročná bradatá kauza, ktorá stále stojí, pretože mesto nemá reálneho investora i keď inde pribúdajú aj bez vládnych uznesení ako huby po daždi. No a Soroška je hudba budúcnosti. Zatiaľ bola zadaná na ňu len štúdia a to či ju prevŕta tunel, alebo sa rozšíri existujúca cesta, sa rozhodne až o tri roky. Pritom keby ten tunel, o ktorom sa hovorí už pätnásť rokov, stál a nebodaj by bola postavená i rýchlostná komunikácia juhom, to by sme sa nestačili diviť, čo by sa tu dialo.
Lenže žiadna vládna garnitúra nemala na takéto zásadné riešenie guráž. Lebo by bolo príliš drahé a peniaze pretiekli tam, kde bol silnejší lobing. Aj vládny výlet do Betliara bol prioritne o straníckej propagande. O opíjaní voličov suchým rožkom. O pätnástich minútach slávy pre miestne stranícke úderky a o bodoch u vrchnosti pre poslancov parlamentu z regiónov. A o tom, aby si spokojne mohli odfajknúť, koľko veľa toho pre svojich urobili. Zbožné priania sa však zatiaľ nikdy nepremenili na skutočnosť a zo zapáchajúcich konzerv nevyčarili chutné sústa.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
