národného parku (Pienap) v Červenom Kláštore.
„Myšiarka ušatá (sova - pozn. red.) bola nájdená pri škole v Spišskej Belej. Vypadla vraj z hniezda. Niekto ju našiel a ohlásil vypadnutie pracovníkovi Štátnych lesov Tanap-u, ten to nahlásil príslušnému úradu životného prostredia a sova bola napokon dovezená k nám. Momentálne, dočasne, je u nás v rehabilitačnej stanici," povedal riaditeľ Správy Pienap-u Štefan Danko.
Podľa neho sa stalo už akousi módnou záležitosťou, že keď iniciatívni turisti nájdu opustené mláďa vtákov, hneď volajú na Správu Pienap-u. „Nejde už o mláďatá srnčej zveri, ako donedávna, ale pre zmenu o operencov. Ľudia, ktorí nám takéto 'vypadnutie' vtákov z hniezda nahlásia, alebo ich sami prinesú, však poväčšine netušia, že nám tým spôsobujú problémy. O tieto operence sa treba starať. Polovička ľudí nevie, že matka mláďatka, ktoré už vie trošku poletovať, ho po vypadnutí z hniezda dokŕmi aj na zemi a dokonca lepšie, ako my," dodal riaditeľ.
Podľa slov Š. Danka by si ľudia mali uvedomiť, že vypadnutým operencom je najlepšie v lese. Môže sa síce stať, že mláďa na zemi chytí predátor, vtedy ide o prirodzený úhyn. No matky sa poväčšine o ne postarajú a dokŕmia ich aj na zemi.
Myšiarka a jastrab v rehabilitačnej stanici pobudnú ešte nejaký ten čas. „Sova ešte nevie loviť. Učíme ju to. Púšťame jej na šnúrke priviazanú myšku alebo škrečka, aby sa ho pokúsila sama uloviť. Ornitológovia nám však povedali, že s ňou bude trošku problém, pretože tu bola v podstate od mala. Jastrab je ešte malý, musíme ho ešte chovať približne dva mesiace," vyjadril sa Š. Danko.
Ako sme sa ďalej dozvedeli, títo operenci jedia najmä myši, alebo zrazené vtáctvo na cestách. Stravu im dopĺňajú aj v hydinárni, kde sa pre nich kupujú žalúdky. Starať sa o tieto operence je nákladné, pretože pre svoj vývoj potrebujú takú potravu, aká je vonku. „Ideálne by bolo, keby sme mali nejakú zmluvu s hydinárňou, kde chovajú kurčiatka. Majú tam plno odpadu a mali by sme aspoň nejaké kosti pre našich operených 'návštevníkov'," dodal Š. Danko.
Ak sa v prírode nájde hendikepovaný alebo poranený živočích, ten potom putuje do rehabilitačnej stanice, kde sa o neho postará veterinár a pracovníci ochrany prírody. Každá väčšia organizácia ochrany prírody má takéto rehabilitačné centrum. Doba pobytu v rehabilitačnej stanici je maximálne 3 mesiace. „Na takúto stanicu máme papiere, vedieme dokumentáciu, pretože sú tu aj živočíchy európskeho významu, chránené národnou legislatívou," doplnil riaditeľ Správy Pienapu.
Správa Pienapu v rehabilitačnej stanici do roka odchová 2 - 3 kusy živých zvierat. „Niečo sa nám podarí pustiť do prírody, niečo ťažko zranené musíme riešiť cez eutanáziu, ktorú určí zmluvný veterinár. Niektorú zver umiestňujeme do bojnickej zoologickej záhrady, uhynuté zvieratá putujú ako preparáty do múzeí," dodal riaditeľ.
Autor: Zuzana FABIANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
