človek je raritou. V spišských dedinách totiž chýbajú kronikári.
KORZÁR náhodne oslovil starostov niekoľkých spišských obcí. Odpovede boli takmer navlas rovnaké. S kronikármi sú problémy. V Toryskách v okrese Levoča, kde žije 398 ľudí, majú posledný zápis v kronike z roku 1993. "Všetky podklady máme k dispozícií, treba len písať, písať a písať, len nemá kto," opísal situáciu starosta Ján Čarák (ĽS HZDS, Smer, SNS). V Závadke v okrese Gelnica je situácia dokonca taká vážna, že ani nemajú kroniku. "Nemáme človeka, kto by ju viedol. Ale chceli by sme začať s kronikou symbolicky v tomto miléniu," uviedol starosta Vladimír Kišák (KDH). V tejto obci evidujú okolo 600 obyvateľov. Ani v Helcmanovciach v okrese Gelnica nemajú stáleho kronikára či kronikárku " Za uplynulé obdobie sme oslovili niekoľkých obyvateľov obce, ale bezvýsledne. Preto musí túto činnosť zatiaľ vykonávať zamestnankyňa obecného úradu," upresnil starosta Tibor Theis (ĽS HZDS, SDKÚ DS, SNS). V Helcmanovciach žije do 1 600 obyvateľov.
Svetlou výnimkou okrem spomínaných Bijacoviec je obec Spišský Hrušov v okrese Spišská Nová Ves. Kronikárku tu majú, aj keď starosta Viktor Butvin (ĽS HZDS) priznáva, že aj v ich obci mali s kronikou problémy. "Keď som začal starostovať, a to v roku 1986, posledný zápis v kronike bol z roku 1950. Museli sme hľadať podklady k jednotlivým udalostiam, bolo to naozaj náročné. Našťastie sa nám podarilo presvedčiť jednu z obyvateliek Spišského Hrušova, ktorá je na dôchodku, aby sa kroniky ujala," upresnil starosta. V tejto obci platia kronikárku od počtu napísaných strán, ide o 20 korún za jednu stranu.
Ľ. Kaľavský z Bijacoviec pracuje pre obec ako kronikár od roku 1989. Ako sa nám priznal, v tomto prípade nejde o peniaze, vedenie kroniky je srdcová záležitosť. "Kronikár to nie je iba človek, ktorý píše. Predovšetkým musí mať záujem o históriu, dôležité je aj fotenie. Na kronikárčenie som sa dal s obavami, nikdy som to však neľutoval," povedal Ľ. Kaľavský. Na našu otázku, čo je na tejto činnosti najnáročnejšie, jeden z mála kronikárov odpovedá: "Jednu udalosť musím zapísať trikrát. Najprv na nečisto, chronologicky, potom na počítači pre obecné zastupiteľstvo, ktoré ho musí schváliť. Do tretice rukou do kroniky."
Ako správne viesť kroniku
Na túto tému vyšla približne pred desiatimi rokmi príručka od Vladislava Jeseňáka. Tak napríklad je tam uvedená metodika písania, aký papier má byť v kronike či aký atrament sa má používať. Príručka berie do úvahy už aj éru počítačov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
