slávnostne vysvätili ikonostas. Od postavenia chrámu v roku 1999 sa tak po ôsmich rokoch konečne dočkali tejto podstatnej súčasti chrámu, ktorá delí loď chrámu na časť pre veriacich (presbytérium) a časť pre kňaza (sanktuárium). Ikonostats symbolizuje nebo, miesto prebývania Boha. Vysvätenia ikonostasu sa osobne zúčastnil prešovský arcibiskup Vladyka Ján, riaditeľ pravoslávnej prešovskej eparchie Ján Cap, správcovia okolitých pravoslávnych farností zo Sloviniek, Vernára, Levoče, Smolníka, pravoslávni i grékokatolícki veriaci.
Podľa slov farára Pravoslávnej cirkevnej obce Kojšov Jozefa Nemčíka, výstavba ikonostasu aj s dokončovacími prácami trvala približne rok. "Nepodarilo by sa nám to bez finančnej pomoci predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu, príspevku z Úradu Vlády SR, obecného úradu, urbárskej spoločnosti a v neposlednom rade veriacich. Tí prispeli nielen finančne, ale priložili aj ruku k dielu," uviedol J. Nemčík. Slávnostného obradu sa okrem iného zúčastnil aj Kojšovčan Ján Jenčuš spolu s rodinou. A hoci je grékokatolík, pomohol s myšlienkou vybudovania ikonostasu a získania financií. Hoci cena ikonostasu sa pohybuje na úrovni 300-tisíc korún, Kojšovčanom sa dielo podarilo za 180-tisíc korún. Práve iniciatívou zanietených ľudí. "To, že sme tu dnes na tomto mieste a slávime tak významnú udalosť svedčí o pracovitosti a vytrvalosti vás veriacich tejto farnosti. Chrám s ikonostasom je vstupnou bránou k Bohu a verím, že vám bude slúžiť," zdôraznil vladyka Ján.
Kojšovský ikonostas je dielom stolára Jozefa Bučka zo Závadky a ikony pochádzajú z Medzilaboriec od Ivana Vančíka. Obsahuje 36 ikon, najhlavnejšie z nich sú ikony Krista Spasiteľa, Bohorodičky, sv. Mikuláša, 12 apoštolov, 12 veľkých sviatkov i patrónov chrámu. Podľa slov J. Nemčíka, ikony nemôže namaľovať ktokoľvek. "Lepšie povedané ikony sa píšu. No nemôže to robiť obyčajný človek. Musí to byť majster, ktorý aj žije duchovným životom. V zahraničí to robia mnísi, u nás ich však nemáme. A tak to robia títo duchovní ľudia. Ikonostas učí viere a vierouke. Jeho postavenie a vysvätenie je významnou udalosťou, ktorá sa tak často neopakuje. V dnešnej dobe ich už nové chrámy nemajú. Práve preto, že je to dosť nákladná vec. O to viac sme radi, že nám sa to podarilo," zdôraznil kojšovský farár. "Som rada, že máme v našom kostolíku konečne sväté ikony. Po rokoch, kedy sme nemali vlastný chrám a obrady sa slúžili aj vonku, či v modlitebni, máme konečne svoj vlastný stánok. Som rada, že som sa toho dožila," prezradila veriaca Anna, ktorá sa obradu zúčastnila.
Pravoslávni v Kojšove
Počiatok Pravoslávia v Kojšove sa datuje rokom 1953. Prvým pravoslávnym kňazom bol Viktor Michalič, ktorý tu slúžil 27 rokov ako gréckokatolícky kňaz. V 50. rokoch minulého storočia prestúpil spolu z drvivou väčšinou Kojšovčanov na sv. Pravoslávie a neskôr sa stal prvým slovenským pravoslávnym biskupom na Slovensku. Do roku 1968 pravoslávni veriaci slúžili sv. bohoslužby v pôvodnom chráme (dnes gréckokatolícky). Gréckokatolícki veriaci, ktorí ostali uniatmi, konali bohoslužby 18 rokov na cintoríne v kaplnke. Modlili sa sami alebo za prítomnosti svojho duchovného. Všetko v tajnosti, lebo do roku 1968 bola činnosť gréckokatolíckej církvi zakázaná. Zmena nastala v roku 1968, pravoslávni veriaci sa museli vzdať farskej budovy a chrámu v prospech znovu obnovenej gréckokatolíckej farnosti Kojšov. V týchto búrlivých rokoch sa pravoslávne bohoslužby nekonali (asi 2 roky). Veriaci sa modlili pred gréckokatolíckym chrámom. V roku 1970 bola uzavretá dohoda o spolu užívaní gréckokatolíckeho chrámu. Platila do roku 1990. V roku 1990 pravoslávni veriaci stratili možnosť slúžiť bohoslužby v tomto chráme. Na sviatok sv. proroka Eliáša sa sv. liturgia konala pred dverami chrámu. Potom sa bohoslužby konali v priestoroch obecného úradu do r. 1991. Na sviatok Nanebovstúpenia Pána v 1991 sa slúžilo v modlitebni zakúpenej na bohoslužobné účely. V roku 1999 sa začalo slúžiť v novom chráme. Od roku 2003 tu pôsobí J. Nemčík. V roku 1990 v Kojšove bývalo 885 obyvateľov, z toho 80 pravoslávnych veriacich. Dnes ich je 42.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
