dozvedeli, že sa zapojíme do projektu poznaj svoje okolie, ktorý sa uskutočnil vďaka podpore Fondu Hodina Deťom. Ani sme netušili, čo nás čaká a neminie. Hneď zo začiatku to nabralo poriadne obrátky. Oboznámili sme sa s cieľom projektu a prvá úloha bola vymyslieť, kam vlastne pôjdeme. Padli rôzne návrhy a po demokratickom hlasovaní vyhral Liptovský Mikuláš. Vlastne vyhral preto, že nebol ďaleko a po trase sa dali urobiť zaujímavé prestávky. No a ďalším dôvodom bolo lacné ubytovanie. Tu sme už pri druhej úlohe, ktorá znela: zohnať ubytovanie a zabezpečiť stravu. V tom nám poslúžil hlavne internet. Našli sme veľa možností a postupne sme z nich vyraďovali nevhodné varianty. Prečo nevhodné? Buď boli drahé, alebo mali malú ubytovaciu kapacitu, alebo nespĺňali podmienku - raňajky. Po dlhom vyraďovaní vyhral istý hotel v Liptovskom Mikuláši. Tam asi dlho nezabudnú na našu prebdenú noc. Ale poďme pekne po poriadku. Ubytovanie a raňajky sme mali, ostávalo nám len rozdeliť si jednotlivé referáty o zastávkach na trase. Každý z nás mal pridelený referát, ktorý si vypracoval pomocou internetu, alebo kníh.
A až potom to začalo. Bol 7. november 2006 a my sme čakali na autobus. Nabalení, s prilepšením od rodičov a poslednými pokynmi sme nastupovali do vysnívaného autobusu. Ešte posledné počítanie (vlastne za tie dva dni nás učitelia spočítali nespočetne veľa krát) a vyrazili sme. Prvá zastávka bola Jelšava. Na nej sa odohralo niekoľko dôležitých udalosti. Najprv to bolo rozdelenie do skupín a pridelenie k učiteľovi. Všetky dievčatá chceli byť v skupine pána učiteľa, ale nemohli sme nechať pani učiteľky samé, tak sme sa spravodlivo rozdelili medzi všetkých troch. Dostali sme zošit, ceruzky a buzolu, každá skupina mala určený svoj smer. Na pridelenú svetovú stranu sme zakreslili pohľad zo stanovišťa. Nie vždy sa nám podarilo terén zmapovať podľa predstáv učiteľov, ale ... odpustili nám. Ešte sme určili azimut a potom prišla zábavnejšia časť. Rozpŕchli sme sa v skupinkách po okolí a zbierali kamene. Pre nás kamene, pre iných horniny a minerály. Poctivo sme si zapisovali svoje nálezy do zošita a odkladali si ich do tašiek. Ak sa vyskytla nám neznáma vzorka, s jej určením nám pomohla pani učiteľka. Po pol hodine blúdenia po kraji sme sa stretli pri autobuse, predniesli svoj referát a už sme sa viezli ďalej. Ďalšia zastávka bola pred Tisovcom. Zopakovalo sa na nej to iste, čo pri prvej a takto sme pokračovali až do Liptovského Mikuláša. Horniny sme skúmali v Jelšave, Tisovci, Krtičnej pri Brezne a v Liptovskom Mikuláši. Konečne sme dorazili do cieľa našej cesty. Neboli sme síce unavení, ale už sa nám veľmi nechcelo. V hoteli sme sa ubytovali v príjemných izbách, no nezotrvali sme v nich dlho. Vybrali sme sa na obhliadku mesta a samozrejme aj do obchodov. Večer podľa nás plynul pokojne, aj keď naši učitelia budú tvrdiť niečo iné... Priznávame, boli sme trošku hluční, ale to len z radosti, že sme mimo domova a hlavne - mimo školy. Niektorým z nás tá radosť nedovolila ani zaspať. A tak sme sa na raňajky dovliekli nevyspaní. Hneď po raňajkách sme zbalili kufre, nasadli do autobusu a vybrali sa smerom domov. Ale, už inou trasou. Šli sme cez východnú, Svit, Poprad, Kvetnicu, Dobšinu, Rožňavu až do Štítnika. Plán práce sme mali rovnaký, ale už nám to nešlo tak ako v prvý deň. Asi tá prebdená noc. Na chvíľu sme sa zastavili v Dobšinskej ľadovej jaskyni, no potom už vážne nasledovala len cesta domov. Naša práca sa však po tejto exkurzii neskončila. Museli sme roztriediť nazbieraný materiál, skompletizovať texty. Takže práce sme mali vyše hlavy až do dnešného dňa, kedy sme náš projekt úspešne zavŕšili.
Žiaci Základnej školy v Štítniku
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
