najbližších dvoch rokoch. Zhodli sa nej zástupcovia desiatich členských štátov SKR vrátane Slovenska na 9. výročnom snemovaní 21. až 24. júna v rumunskom meste Sighetu Marmatiei.
Ako na včerajšej tlačovej konferencii v Prešove informoval tajomník SKR Alexander Zozuľák, rozvoj národnostného školstva je nevyhnutnou podmienkou ďalšej existencie Rusínov. SKR za druhú prioritu označil osvetovú prácu rusínskych organizácií pred sčítaním obyvateľstva, ktoré sa uskutoční vo väčšine členských krajín v rokoch 2010 až 2011. Delegáti SKR jednomyseľne schválili žiadosť pápežovi Benediktovi XVI. o uznanie Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku a o vymenovanie jej rusínskeho biskupa. Podpísali sa pod ňu všetci členovia Svetovej rady Rusínov (SRR) ako výkonného orgánu SKR na čele so staronovým predsedom Paulom Robertom Magocsim, zastupujúcim spoločnú delegáciu Rusínov v SKR z USA a Kanady.
Zo Slovenska sú členmi SKR dve organizácie - Rusínska obroda na Slovensku (ROS) a Slovenská asociácia rusínskych organizácií. Za člena SRR zvolili Vladimíra Protivňáka, predsedu ROS. Jej zakladateľ a dlhoročný predseda Vasil Turok bol spočiatku viacero funkčných období predsedom SKR. Jubilejné 10. zasadnutie SKR sa uskutoční v roku 2009 v Srbsku a v Chorvátsku. SKR funguje ako občianske združenie, na Slovensku je zaregistrované Ministerstvom vnútra SR.
Popri SKR zasadalo na tom istom mieste 3. Svetové fórum rusínskej mládeže (SFRM). Má sedem stálych členov, za Slovensko je ním občianske združenie Spolok rusínskej mládeže Slovenska so sídlom v Prešove. Jeho zástupkyňu Alenu Blichovú opätovne zvolili za podpredsedníčku Rady SFRM. Najnovšie rada zasadne v októbri v Prešove. Za jednu z hlavných úloh si dali zriadenie internetovej stránky, fungujúcej ako tlačová agentúra s cieľom informovať o aktivitách rusínskej mládeže. Z každého členského štátu ju budú mať na starosti traja ľudia.
Autor: čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
