hoci pri vysokej miere nezamestnanosti by sa dalo predpokladať, že na hazard ľudia nemajú peniaze. Samosprávy na hazarde zarábajú nemalé prostriedky a jedinou ich starosťou je udeliť firme, zaoberajúcej sa napríklad hracími automatmi, povolenie. Kým v prípade štátu putuje časť financií získaných z hazardu na šport a školstvo, samosprávy takúto povinnosť nemajú. Myšlienka, že by sa výťažok z hazardných hier účelovo viazal napríklad na šport aj v prípade samospráv, sa však páči viacerým.
"No, myšlienka je to veľmi dobrá. Skúsim ju nadniesť na niektorej z komisií. Možno by sa to dalo vyriešiť príslušným všeobecne záväzným nariadením. Pamätám sa ešte na časy, keď bola Sazka - športka a zisky z týchto lotérií putovali naozaj do športu, či školstva. Aj malé kluby v mestách a obciach dostali viac peňazí na činnosť. Škoda, že to už tak nie je," zamyslel sa poslanec Dušan Pollák, ktorý je zároveň sekretárom ObFZ.
Rožňava získa ročne do svojho vrecka viac ako štyri milióny korún, ktoré tvorí poplatok za hracie automaty a trojpercentný výnos z lotérií a herní. Desať firiem tu prevádzkuje takmer deväťdesiat výherných automatov, ku ktorým sa nezriedka dostávajú aj tí, čo ani zďaleka nemajú osemnásť rokov. Ustrážiť hraniachtivých mladistvých a deti by chcelo celodennú stráž pri každom jednom automate... "V podstate by to bol paradox, že výťažok z hazardu pôjde pre účely športu, školstva a teda tam, kde sa najviac pracuje s deťmi. No na druhej strane, čím viac detí dostaneme k športu, či k iným aktivitám, tým menej ich bude stáť pri automatoch," hovorí D. Pollák.
Správny poplatok za jeden rok a jeden hrací stroj je 45-tisíc korún. Ide o evidentne nízku sumu, pretože len v Rožňave každý rok zopár automatov pribudne. Ich počet sa neznižuje. Okrem automatov je v Rožňave štrnásť stávkových kancelárií, ktoré mestu odvádzajú výnosy zo zisku od 3 do 5 percent mesačne. Z každej vyhranej tisícky pribudne do rozpočtu 40 korún a za mesiac sa tak nazbiera aj 20-tisíc. Podľa viceprimátora Rožňavy Františka Kardoša, mesto dáva na šport, školstvo a kultúru oveľa vyššiu sumu, než je príjem z hazardu. "Je to súčasť mestského rozpočtu v príjmovej časti. Nemyslím si, že by to bolo treba meniť," povedal.
V Revúcej na tom tiež nie sú najhoršie. Len za umiestnenie výherných automatov získajú ročne takmer jeden a pol milióna korún. "Niekto možno povie, čo je to milión. Ale keby ho samospráva raz ročne rozdelila napríklad medzi školy, určite by sme si so získanými peniazmi vedeli poradiť. Aj keby šlo len o 100-tisíc k tomu, čo máme teraz," poznamenala s úsmevom učiteľka základnej školy v Revúcej, ktorá nechcela byť menovaná.
V prípade Revúcej tiež platí - čím menšie mesto a vyššia nezamestnanosť, tým nižšie tržby. "Počet automatov u nás nerastie. Prevádzkovatelia sa sťažujú, že oproti iným mestám sú u nás veľmi slabé tržby," uviedla Viera Homoliaková z mestského úradu.
Aj napriek vysokej nezamestnanosti však v meste stále ostáva tridsať automatov. A prevádzkovatelia ich napriek nízkym tržbám doposiaľ nestiahli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
