vedením režiséra Martina Repku v koncovej dedine Rožňavského okresu natáčali asi 50 percent filmu Let bocianov. Po roku sa obyvatelia Brdárky tešia už na jeho premiéru. Mnohí sa v ňom totiž uvidia. Častá medializácia okolo nakrúcania filmu ich život však veľmi nezmenila, aj keď niektorí očakávali iné.
"Filmovanie im možno spestrilo inak zabehaný spôsob života v malej obci. A zviditeľnilo Brdárku. Ale návštevy turistov sú aj tak striedme," hovorí jej starosta Jaroslav Hric Jančo. Už roky sa snaží do obce pritiahnuť turistov. Nie aby iba prišli, popozerali nádhernú prírodu, ktorá Brdárku obklopuje, ale aby aj zostali. Ostane málokto. Mnohí sa však vracajú. "Aj režisér filmu Martin Repka bol pred pár týždňami na výlete so svojou rodinou práve u nás. Páčilo sa mu tu. A keď všetko vyjde podľa plánu, film sa v brdárskom amfiteátri premietne krátko po bratislavskej premiére. To bude ďalšie oživenie v obci," teší sa starosta. Mimochodom, aj režiséra Repku oslovila predovšetkým nedotknutá príroda, iný spôsob života a zvláštna atmosféra, ktorú dedina má.
Brdárka má totiž len 63 obyvateľov, ktorých priemerný vek je okolo štyridsiatky. Ale toto číslo už vylepšil príchod troch mladých rodín aj s deťmi z rôznych miest, ako je Tornaľa, Prešov, Košice, Spišská Nová Ves, Revúca. Sú to ojedinelé prípady, keď ten, kto obec navštívi, v nej aj ostane bývať. Mladé rodiny sú v nej už tri roky a odísť nemienia. "Nemenili by sme bývanie za nič. Aj keď život v dedine nie je ľahký, je veselší, radostnejší," hovorí jeden z "prisťahovalcov" Marcel Antal, pôvodne z Revúcej.
Jeho slová potvrdzuje aj starosta a vysvetľuje aj dôvody, prečo sa iným mladým do Brdárky nechce, alebo z nej odchádzajú. "To nie je jednoduché, žiť v tak malej dedine, vzdialenej od mesta (Rožňava je vzdialená približne 19 kilometrov - pozn. red.). Všetko, čo si človek potrebuje zabezpečiť, si musí vopred naplánovať- odkiaľ si to prinesie, kedy a ako. Lebo základné potraviny tu síce dostať, ale to je tak všetko. Je to tvrdší život, ako v meste". Okrem tvrdých podmienok odrádza mladých aj živobytie, ktoré tu nemajú šancu nájsť. "My sme to vyriešili tak, že rodinný rozpočet si vylepšujeme internetovým obchodom, ktorý sme si zriadili," vysvetľuje M. Antal. Takže ani obci "na konci sveta" sa vymoženosti nevyhli. Ale mobilný operátor je plne funkčný len jeden. V súvislosti s prácou a peniazmi je otázne, či je tu spokojný aj ten, kto prácu má už tri roky a aj tak "zdrhne". Ako pastier, ktorého zamestnával starosta pri ovciach. Jedného dňa sa zobral a odišiel, nikomu nič nepovedal a teraz ho supluje starosta.
Mestský stres vyčerpáva
M. Antal na margo porovnávania života v meste a dedine dodáva, že "keď si nezabezpečíte v lete drevo na zimu, tak vám bude zima. Sú to iné starosti, ako v meste, ale zároveň sú to radosti. Veď na ti nie sme sami". Zároveň hovorí o pohnútkach, ktoré mladé rodiny donútili zmeniť dovtedajší spôsob života. "Stres v meste, z ktorého sme odišli, bol skľučujúci. Mestu sa síce nevyhneme, lebo aj po úradoch treba chodiť niečo vybavovať. A zakaždým keď prídem späť na vidiek, som z mesta vyčerpaný. Samý zhon, hluk. No a my sme hľadali pokojnejší život. Lebo v meste sme necítili byť v bezpečí, mali sme taký pocit ohrozenia z toho množstva reklám, obchodov... To berie človeku identitu". Dedinský život má aj ďalšie výhody. "Peňazí minieme menej, než v meste. Jednak tu nie sú obchody, takže niet kde. Aj elektriny spotrebujeme menej, lebo sme častejšie vonku. Na dedine je o tretinu, štvrtinu menej nákladov na život ako v meste".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
