domom im na stromoch vyrástli broskyne a bolo ich neúrekom. V regióne severného Slovenska ide skôr o výnimku, ako o bežný jav.
Ešte pred niekoľkými rokmi uvažovali v rodine Krajčovičových, že si zasadia hrozno. To sa však neujalo, preto vyskúšali broskyňu. „Stromy broskýň sme doviezli z Čiech asi pred siedmimi rokmi. Doteraz na nich každým rokom vyrástli dve-tri broskyne, no tento rok je výnimočný," prezradila staršia Veronika Krajčovičová. Pod množstvo plodov sa podľa nej podpísalo to, že v tomto roku nevyčíňali silné mrazy tak, ako po minulé roky.
Osobitný recept na pestovanie broskýň však pani Veronika nepozná. „Ešte keď boli stromy malé, tak sme ich obaľovali do igelitu. Nijako špeciálne sa však o ne nestaráme. Ide skôr o bežné postreky, polievanie, či ošetrovanie," dodala. Tento rok sa v záhrade dvora ujali plody na troch stromoch. Štvrtá, zatiaľ maličká drevina, ešte toto leto neplodila.
Podľa staršej i mladšej Veroniky Krajčovičovej, teda matky a dcéry, broskýň je v ich záhrade toľko, že ich rozdávajú aj ostatným. Sami si už nasušili i zavarili dosť. „Zavárali sme však aj z nakúpených. Veľmi sme totiž nepočítali s tým, že ich bude tak veľa," dodala s úsmevom Kolačkovianka.
Broskyne sú...
... nielen podľa odborníkov, ale i z hľadiska bežného konzumenta považované za atraktívne ovocie. Na ich pestovanie je vhodná iba malá časť Slovenska. Z pestovateľského hľadiska sa naša krajina považuje za okraj severnej hranice návratnosti pestovania broskýň. „To, že plody broskyne vyrástli v Kolačkove, je výnimočné," myslí si známy slovenský pestovateľ a záhradkár Viliam Oravec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
