OLIVER ONDRÁŠ, oliver.ondraskorzar.sk
Kežmarčania chcú v meste kúriť lacnejšie ako doteraz. A to aj napriek tomu, že poplatky za teplo patria v kráľovskom meste medzi najnižšie na Slovensku.
KEŽMAROK. Magistrát pred časom oslovila, podobne ako aj niekoľko iných miest na východnom Slovensku, islandská spoločnosť Enex Ltd. Tá chce do domácností a podnikov dodávať teplo z geotermálnych prameňov. Problém je v tom, že v kežmarskom katastri zatiaľ oficiálne žiaden prameň s teplou vodou neobjavili. Primátor Kežmarku Igor Šajtlava napriek tomu spolu s primátormi ďalších východoslovenských miest koncom septembra absolvuje cestu do islandského Rejkjavíku. Odobrili mu ju už aj poslanci mestského zastupiteľstva na svojej poslednej schôdzi.
Zatiaľ sa kúri plynom
Najväčším výrobcom a dodávateľom tepla v Kežmarku je mestská spoločnosť s ručením obmedzeným Spravbytherm. Tá prevádzkuje 13 kotolní, všetky na plyn. Cena za gigajoul tepla je 604 korún. "Patríme medzi päť slovenských miest s najnižšou cenou tepla. Na druhej strane vieme, ako sa vyvíjajú ceny plynu. Každoročne rastú. Pre mňa je preto prioritou, aby do budúcna občania Kežmarku platili za teplo, čo najmenej," uviedol primátor.
Niekoľko alternatív
Podľa riaditeľa Spravbythermu Mariána Bešeneja je alternatív, ako v meste kúriť lacnejšie, niekoľko. Okrem geotermálnych vôd je tu ešte aj kúrenie biomasou. Každá z možností má svoje výhody aj nevýhody. "Pokiaľ ide o biomasu, museli by sme kompletne prestavať kotolne. Kotol na takéto palivo je drahší, ako kotol na plyn. Ďalej potrebujeme vybudovať sklady na biopalivo. Na druhej strane Európska únia takýto typ vykurovania podporuje a mesto by mohlo získať väčšinu finančných prostriedkov z európskych fondov. Tým by sa znížila cena tepla," vysvetlil riaditeľ.
I. Šajtlava tvrdí, že ak by sa v meste kúrilo vodou z geotermálnych vrtov, cena za teplo by klesla na polovicu. Občania by za gigajoul zaplatili asi 300 korún. "Nehovoriac o tom, že by sa dal v meste vybudovať bazén," dodal primátor.
Pramene v Kežmarku?
V okolí Kežmarku je niekoľko teplých geotermálnych prameňov. Stačí spomenúť asi 10 kilometrov vzdialený Vrbov. Nedávno sa do budovania Aquparku pustili súkromní investori aj vo Veľkej Lomnici, ktorá leží tiež kúsok od Kežmarku. Maximálna teplota vody z tamojšieho vrtu má pri ústí teplotu 61,8 stupňa Celzia. Výdatnosť prameňa je takmer 54 litrov za sekundu a celkový tepelný výkon je 8, 23 megawattu. "Takýto jeden prameň by vystačil na vykurovanie sídliska Juh, čiže približne dve tisíc bytov," vysvetlil M. Bešenej.
Primátor Kežmarku si myslí, že aj v katastri mesta sa takéto výdatné a teplé pramene nájdu. "Islanďania to majú určite všetko dobre spočítané. Kežmarským katastrom prechádza sloj, takže na nejaké teplé spodné vody určite narazia," nádeja sa primátor.
Spoločný podnik?
Islanďania chcú podľa dostupných informácií urobiť v kežmarskom katastri geologický prieskum. Ak by objavili výdatné zdroje teplých spodných vôd, chcú sa podieľať na vykurovaní mesta. "Je o tom asi predčasné hovoriť, ale predstavujem si to asi tak, že by sme založili spoločný podnik, pričom v Kežmarok by doň vstúpil nepeňažným vkladom, čiže vrtom a pozemkami," vysvetlil I. Šajtlava.
Utópia?
Kežmarčania by samozrejme menšie poplatky za kúrenie len a len privítali. Kúriť geotermálnymi vodami im však nepripadá reálne. "Je to utópia. Dookola sú pramene, ale neviem, či je aj niečo tu. Ak by to ale vyšlo nebolo by to zlé," zamyslel sa dôchodca.
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
