podoby ho upravil Štefan Oľha, ktorý inscenáciu ako hosťujúci aj režíroval. Text do rusínčiny preložil Štefan Suchý. Ide o zvyky, žarty a piesne, ktoré hrávali kedysi mladí ľudia od Vianoc po Nový rok. Lazorík ich zaznamenal podľa rozprávania pamätníčky z obce Doliva na Severnom Šariši. Dolina v 50. rokoch minulého storočia prestala existovať, pretože v jej chotári vzniklo vojenské pásmo.
PREŠOV. Oľha zdôraznil, že divadlo, ktoré vychádza z autentického zvykoslovia, teda z obradov dedinského života sa v DAD-ke ešte nehralo: "V dnešnej dobe, keď je silný príklon k západnej kultúre, je potrebné vrátiť sa k vlastným koreňom." DAD-ka sa touto hrou mieni napojiť na klasiku a ponúknuť ju divákom na dedinách, za ktorými často cestujú.
Samopaš, bujarosť, komediantstvo
O hre Oľha povedal, že je to vlastne hra o divadle. Lebo dedinčania sa v nej stávajú richtárom, sudcom a podobne. Dej sa odohráva v izbe, kde sa stretávajú na priadky. Mládež paroduje voľby, z ktorých vzíde nielen richtár, ale volí sa aj farár, gazdiná, ženích či nevesta. Prvým rituálom po voľbách je "výplata" na dereši, aby úspešný kandidát nespyšnel a bral svoj úrad ako službu. V ďalšej časti hry nazvanej Deň koláčový chodia potom zvolené postavičky po domoch a prinášajú dary. Karnevalová nálada naberá na bujarosti, samopaši a komediantstve. "Mieša sa tu vinšovanie so zábavou, je to ľudové divadlo," charakterizoval Oľha. Inscenácia je obohatená živými spevmi a tancom. Hrajú v nej všetci členovia súboru.
Lazoríkov text už uviedlo STV
Predstavenie demonštruje schopnosť Šarišanov vyjadriť radosť a svojrázny názor na život. Oľha ju prirovnal k filmu Rok na dedine, ktorý sa dostal do Zlatého fondu. Podobnú inscenáciu ako Deň derešový uviedlo košické štúdio STV v roku 1969 a rozšírenú potom v roku 1997. Vtedy získal Lazoríkov text po prvý ráz divadelnú podobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
