získali materiál na túto výstavu a tri dokumentárne filmy, pozorovali ich život s mamou Ráchel desať rokov. Bratislavčanov, filmára Tomáša Hulíka, architekta Andreja Šuteka a vedca Fedora Čiampora spojila láska k prírode a charizma, ktorú vraj bobry vyžarujú.
PREŠOV. "V čase, keď sme s nimi začali pracovať to boli ohrozené zvieratá. Vrátili sa na Slovensko možno po 30 - 40 rokoch, a tak sme chceli zmapovať ich život skôr, ako to už nebude možné vôbec," spomínal na začiatky T. Hulík. Dodal, že mali šťastie a bobria rodina na rieke Morave ich prijala za svojich členov. Bobria mama Ráchel si ich nakoniec obľúbila. "Dali sme jej meno Ráchel preto, lebo prvý rok zakaždým rachla chvostom po hladine a už jej nebolo. Nebolo ľahké zaznamenať ich život a vyžadovalo si to mnoho trpezlivosti. Vlastne všetok náš voľný čas, " povedal T. Hulík.
Pozorovania
Bobor je nočný tvor, preto na brehu rieky strávili nejednu noc. Keď sa im niekoľko dní za sebou nedarilo a bobry sa schovávali, alebo keď chceli získať čo najlepšie zábery, neraz sa aj namočili. "Najhoršie to bolo v zime. Ja som sa okúpal najmenej päťkrát, vlastne myslím si, že každý z nás. No a keď bol mráz, tak to nebolo nič príjemné," pripomenul Andrej Šutek. Podobné príhody ich však neodradili.
Bobria rodina
Majú veľa spoločného s ľuďmi. Podľa T. Hulíka sú veľmi sociálne zvieratá a po človeku sú bobry jediné zvieratá, ktoré vedia pretvárať život okolo seba na svoj obraz. "Bobrica Ráchel vládla v rodine tvrdým matriarchátom. Bola bez samca, čo zaujalo aj mnohých vedcov, keďže je to zriedkavosť. Rodiny sa zvyčajne skladajú z troch generácií, ale keď sa narodia ďalšie mláďatá, tak samica, alebo samec vyženú najstarších potomkov. Jednoducho, musia sa osamostatniť," popísal spoločenské fungovanie bobrej rodiny. Majú aj iné podobné znaky s ľuďmi. Napríklad, keď je mláďat viac, starší súrodenci sa o ne musia starať v takzvanej škôlke.
Výstava putuje
Ako prví sa s unikátnymi fotografiami zoznámili Bratislavčania v Slovenskom národnom múzeu. Odtiaľ putovala výstava do Šarišského múzea v Bardejove a až do polovice januára 2008 sa s ňou môžu zoznámiť Prešovčania v Krajskom múzeu. Potom sa vráti späť do Bratislavy.
Natočili aj dokumenty
Všetci traja autori sa zhodli v tom, že ich záujem verejnosti o výstavu teší. Pozitívne reagovali najmä deti. Bobra síce každý z nich pozná, ale len z obrázkov. Na svete je len málo ľudí, ktorí môžu povedať, že ich videli naživo. Po desaťročnom pozorovaní vznikli aj tri dokumentárne filmy. Dva z nich sú o návrate bobrov do Európy a záujem o ne prejavili zahraničné televízie. Tieto filmy boli úspešne odvysielané už na celom svete. Tretí film je o samotnom procese pozorovaní a vzťahu autorov k bobrom. Podľa T. Hulíka v týchto dňoch pripravujú aj vydanie knihy s farebnými fotografiami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
