MICHAL FRANK, michal.frankkorzar.sk
"Uvidíme, či ešte bude ďalší zázrak"
Prešovčan Jozef Žarnay patrí medzi legendy slovenskej sci-fi literatúry, hoci sám toto označenie rád nemá. Doposiaľ mu vyšli štyri knihy, ktoré sa stretli s veľkým čitateľským úspechom. Prvé dve, Tajomstvo dračej steny a Prekliata planéta, boli po rokoch vydané v reedícii.
PREŠOV. Prvé dve knihy Jozefa Žarnaya sú beznádejne rozobrané. To primalo fanúšika žarnayoviek Jaroslava Kleina, aby ich vydal nanovo. Podarilo sa. A medzi scifistami majú úspech. Ako prezradila na prezentácii týchto kníh spisovateľova manželka, fotografka Mária Žarnayová, za jeden deň si objednalo Tajomstvo dračej steny, resp. Prekliatu planétu až 70 fanúšikov.
Zázrak
"Už som nečakal, že sa také niečo vôbec môže podariť. Pripadá mi to ako zázrak. Už som sa rozlúčil s myšlienkou, že mi v dnešnej dobe ešte nejaká kniha vôbec vyjde," povedal autor, ktorý má ešte jeden rukopis v šuplíku, ale "pokiaľ nemám perspektívu, že vyjde, tak sa tým nezapodievam". Na našu poznámku, že po reedíciách by to chcelo nejakú novinku, iba poznamenal: "Uvidíme, či ešte bude ďalší zázrak."
Úspešné tituly
Obidve knihy Jozefa Žarnaya vyšli v reedícii už tretí raz (navyše Tajomstvo dračej steny vyšlo aj v českom preklade), čo sa podarí máloktorému spisovateľovi. Oba mládežnícke sci-fi romány boli úspešné.
"Vtedy mali desaťtisícové náklady a vypredalo sa všetko. Dnes je tisícový náklad úspech," povedal J. Žarnay, ktorý má z reedície radosť, lebo niektoré výtlačky vlastných publikácií si musel zháňať po antikvariátoch, keďže stále sa mu niekto ozýval, že ich zháňa.
Žarnayov je vraj veľa
Jozef Žarnay býva označovaný za nestora slovenskej detskej sci-fi literatúry, sám však s tým nesúhlasí: "Tí nestori a legendy sú iní. Málokto pozná Gustava Reussa, ktorý predstihol Julesa Verna. Desať rokov pred ním napísal štúrovec Gustav Reuss knihu Krutohlav, v ktorej sa tiež letí na Mesiac. On bol nestorom a legendou slovenskej fantastiky. Žarnay nie je nič. Takých je veľa."
Nepozdáva sa mu ani označovanie jeho kníh za kultové: "Pojem kultová kniha som v tejto súvislosti počul veľakrát. Ľahko bolo byť kultovým, lebo v roku 1973 nikto na Slovensku nepísal sci-fi pre mládež. V tom čase teda bola moja kniha jediná, asi aj preto bola taká úspešná. Konkurencia - Fekete, Vášová - prišla až o pár rokov neskôr."
Napriek tomu je pojem "kultová kniha" namieste. Ako prezradil na besede, často sa ho fanúšikovia žarnayoviek pýtali na také detaily z kníh, na ktoré aj on sám zabudol.
Fanúšikovia
Tajomstvo dračej steny napísal J. Žarnay asi za rok, popri svojej učiteľskej práci. Podobne Prekliatu planétu. Má aj nasledovníkov. Napríklad mladého Prešovčana Jakuba Sepešiho, ktorého sci-fi poviedku uverejnil aj Korzár. "Čítal som Prekliatu planétu. Asi vo štvrtom ročníku. K ostatným žarnayovkám som sa ešte nedostal, ale chystám sa," povedal nám tento mladý fanúšik fantastiky.
* * *
FAKTY
Jozef Žarnay vydal doposiaľ 4 knihy. Debutoval v roku 1973 sci-fi románom pre mládež Tajomstvo dračej steny, na ktorý nadviazal v roku 1977 Prekliatou planétou. V roku 1983 vyšli Kolumbovia zo základne Ganymedes (jeho voľné pokračovanie má zatiaľ autor len v nevydanom rukopise) a ostatnou knihou bol Časolet vydaný v roku 1991.
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
