Prenájmom lesov prichádzajú o milióny
Hospodárenie mesta Bardejov v roku 2008 by malo byť s prebytkom 11,2 milióna korún. Tak to schválili poslanci na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva. Mesto počíta v bežnom rozpočte s príjmom 510,7 milióna korún. Aj kapitálový rozpočet schválili poslanci ako prebytkový: 83-tisíc korún. Na vzdelávanie pôjde z mestského rozpočtu v tomto roku až 284 miliónov korún. Značné nároky na rozpočet mesta však kladie aj odpadové hospodárstvo, 23 miliónov. Vedúci oddelenia ekonomiky mestského úradu Miloš Mikula tvrdí, že čo sa týka odpadu, ani táto suma nepokrýva reálne náklady mesta.
BARDEJOV. Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Tarcala označil rozpočet za netransparentný. Skonštatoval že v ňom chýba vecná náplň: "Mali by sme vedieť, na čo budú peniaze použité." Podľa Tarcalu je rozpočet spotrebný, lebo rastú hlavne výdavky. Uviedol, že stagnujú financie pre školstvo i kultúru a sociálna oblasť dokonca klesla o 8 percent. Výhrady mal aj voči chystanému predaju objektu Strediska obchodu a služieb v Bardejovských Kúpeľoch "Osem miliónov korún bude čistá strata mesta. Tu nefunguje gazdovská logika," zdôraznil.
Financie pre súkromné školstvo
Ďalšou oblasťou voči ktorej mal Tarcala kritické pripomienky, je rozpočet súkromného školstva. Skonštatoval, že bude financované iba na úrovni 60 percent mestských škôl. Problém konkretizoval na činnosti strediska Saleziánov dona Bosca na Poštarke. Uviedol, že v roku 2007 mali pre činnosť materskej a základnej školy k dispozícii 2,895 milióna korún, keď sa z nich vezme, tak to ohrozí ich existenciu. Tarcala navrhol, aby neštátne školské boli financované na rovnakej úrovni ako mestské. Rovnaký návrh predniesol aj Ferdinand Exner (KDH). Žiadal rovnaké pravidlá financovania pre všetky školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Tento návrh poslanci neschválili. Primátor Boris Hanuščak k problému podotkol, že si treba uvedomiť, že ide o súkromné školy, ktoré majú svojho zriaďovateľa: "My však nie sme odľudia, ktorí nechcú pomôcť. Rozpočet je prebytkový a schválený rozpočet nie je dogma."
Za odpad budú platiť viac
Odpadovému hospodárstvu mesta sa vo svojom diskusnom príspevku venoval Dušan Divulit (SNS). Uviedol, že občania doteraz za zber a likvidáciu odpadu platili 400 korún: "V tomto roku sme im poplatok zvýšili na 600 korún. Čiže do rozpočtu mesta by malo prísť 18 miliónov korún. Je tu však požiadavka mestského úradu na 23 miliónov Sk. Pritom mestský podnik služieb Bapos musel svojho času odpad likvidovať za 12 miliónov korún a bol za to stále kritizovaný. Môj návrh je taký, aby sme pre rok 2008 schválili pre odpadové hospodárstvo schválili v rozpočte 18 miliónov korún a všetko čo bude akciová spoločnosť Ekobard požadovať navyše nech zdôvodní a predloží do zastupiteľstva." Tento pozmeňujúci návrh v zastupiteľstve hlasovaním neprešiel.
Financie pre mestský úrad
Poslanec Vladimír Savčinský (SDKU-DS) čo sa týka výdavkov zdôraznil, že sa neúmerne zvyšujú výdavky na činnosť úradu, spomenul nárast výdavkov na poslancov, dvoch viceprimátorov a tiež komisie. "Máme ich trinásť a v každej je trinásť členov. Nefunguje to, a je to zbytočne finančne náročné."
Hanba v mestských lesoch
Jozef Kuchta (ĽS-HZDS) zase poukázal na nehospodárne hospodárenie v mestských lesoch. Konkrétne uviedol, že z prenájmu 2 800 ha malo mesto zisk 1,5 mil. Sk, čo je hanba. "Pritom len vláknina, teda podradné drevo sa predáva za 1100 korún za meter kubický, a ročne z našich lesov sa dá takéhoto dreva predať 11-tisíc metrov kubických." Zároveň Kuchta predniesol návrh na uznesenie, ktoré poslanci aj schválili. Aby hlavný kontrolór mesta urobil kontrolu v hospodárení mestských lesoch a prednosta mestského úradu na rokovanie zastupiteľstva v apríli predložil návrh zmeny vzťahov mesta s prenajímateľom mestských lesov.
MARIANNA MEŠŠOVÁ
marianna.messovakorzar.sk
Autor: Irina Palm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
