PRÍPAD VYŠETRUJÚ, ZODPOVEDNÝM HROZÍ POKUTA
Približne dva roky žije vo vodách Chotčianky v katastri obce Krušinec (okres Stropkov) zákonom chránený bobor európsky (castor fiber). Pre tohto živočícha je typické, že si svoje obydlie, tzv. bobrie hrady, stavia z mäkkých drevín, ktoré rastú v blízkosti vodných tokov. Okrem toho slúžia zhryzené stromy aj na budovanie dômyselných hrádzí, ktorými si bobor reguluje výšku hladiny vody.
KRUŠINEC. Pre niekoho je takéto správanie sa bobra ďalším dôkazom dokonalosti prírody, nájdu sa však aj ľudia, ktorí toto pozoruhodné zviera nazvali škodcom. Podľa niektorých obyvateľov Krušinca bobry napáchali škody tým, že ohlodali vŕby rastúce pri Chotčianke, preto ich jednoducho zrezali. Tie, ktoré bobry ohlodali, aj tie, ktorých sa tieto zákonom chránené zvieratá ani nedotkli. Priamo na mieste sme mali možnosť vidieť, čo spôsobil zásah človeka do biotopu bobra.
Prišli o vŕby
Poväčšine vŕbové drevo bolo poukladané na úhľadných kôpkach pripravených na odvoz. Na niektorých kmeňoch bolo vidieť známky po hlodaní, iné však boli nedotknuté. Jaroslav Procházka z Krušinca bol prvý, kto asi pred dvoma rokmi spozoroval prítomnosť bobra vo vodách Chotčianky.
"Prvý raz som spozoroval len známky na stromoch. Boli ohlodané spôsobom, akým to robí bobor. Keďže som rybár a k riečke chodím často už skoro ráno, jedného rána som ho zazrel vo vode na vlastné oči. Odvtedy bobra videlo viac ľudí, niektorí dokonca tvrdili, že stihol odchovať aj vlastné potomstvo. Buď tu tých bobrov niekto vysadil, alebo tu doplávali aj s celým svojím obydlím, keď išla veľká voda," zamýšľa sa.
Keďže ide o živočícha, ktorý je aktívny najmä v noci, spozorovať ho vo voľnej prírode je ozaj vzácne. A čo si J. Procházka myslí o výrube stromov na bobrom teritóriu? "Bobor obhrýza stromy, spúšťa si ich, zabezpečuje si svoju lokalitu, stavia hrady. Potrebuje stále vysokú hladinu vody, aby mohol plávať, preto si robí hrádze z dreva. Niekto to využil a keďže drevo na kúrenie je žiadané, chcel si vziať to, ktoré si nachystali bobry. Je tam zhruba 20 metrákov dreva," odhaduje a dodáva: "Ten, kto to urobil, sa nezachoval dobre. V týchto končinách sa udomácnil zákonom chránený bobor európsky. Myslím si, že by sme sa mali správať tak, aby tu mal pokoj a udržal sa tu."
Hrozí pokuta
Za pravdu mu dáva aj zákon, ktorý hovorí, že je zakázané chráneného živočícha rušiť v jeho prirodzenom vývoji a prostredí a taktiež je zakázané ničiť jeho biotop a miesto získavania potravy.
Vo veci už začal konať aj Obvodný úrad životného prostredia (ObÚŽP) v Stropkove. "Na základe príspevku odvysielaného v televízii vykonal ObÚŽP v predmetnej veci prvé kroky. Uskutočnil terénnu prehliadku a kontaktoval správcu toku Chotčianka, vlastníka pobrežných pozemkov Povodia Bodrogu a Hornádu Trebišov a Štátnu ochranu prírody Prešov. Získané indície poukazujú na to, že došlo k porušeniu druhovej ochrany chráneného živočícha. Keďže je celá záležitosť ešte len v štádiu objasňovania, je predčasné sa k jej záverom vyjadrovať. V prípade, že sa preukáže spáchanie priestupku konkrétnej osobe, hrozí jej pokuta až do výšky 300-tisíc korún," informovxal prednosta ObÚŽP Michal Malina.
Autor: ada
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
