len peniaze boli vo voľbách tou jedinou motiváciou obsadiť na radnici tie najlukratívnejšie miesta. Vrátane miesta primátora. Nebolo by na tom nič zlé, keby bola Rožňava akciovou spoločnosťou. Je však samosprávou, nie súkromnou firmou.
Ak by ňou bola, tak by sa akcionári dožadovali aj extra pracovných výkonov a potom súhlasili s extra finančným ohodnotením. Tak, ako je to normálne a spravodlivé. Na druhej strane by sa za bežnú prácu nedávali odmeny. No čo je najpodstatnejšie, bol by to súkromný kapitál a nie verejné zdroje. Samospráva je však v tomto smere pekný bastard. Je i nie je ako firma. No a pre bezstavovcov, ktorí si možno myslia, že sa im raz vyvinie chrbtica, je výživné sústo. Nemôže byť predsa nič jednoduchšie a lepšie, ako sa dostať na štyri roky k obrovskému balíku cudzích peňazí.
A potom už len špekulovať, ako každoročne z tých viac než dvesto miliónov korún čo najviac premiestniť do vlastného vrecka. Existujú na to rôzne techniky. Platy a odmeny mestských funkcionárov patria medzi tie, ktoré legálnym spôsobom upevňujú samosprávne finančné bratstvo. Je to zákonný spôsob, ako si slušne prilepšiť, zároveň si zabezpečiť lojalitu verných, väčšinu v zastupiteľstve, v konečnom dôsledku ďalšie skvelé príjmy a uzavrieť tak kruh.
Potom už len netreba byť skúpy, časť zo zarobených peňazí investovať do výhry v ďalších voľbách, napríklad na nákup dreva, a dojiť ďalej. Jednoduché. Akurát občan, pre ktorého bola táto hra na samosprávnu dojnú kravu vymyslená, z nej nič nemá. Skôr, než sa spamätal, ostal volebným číslom. Bez ohľadu na to, že sa teraz hnevom zadúša. Pravidlá dojnej kravy nepustia. Tí, čo doja, majú a tí, čo sa prizerajú, nemajú. Všetci dojiť nemôžu, aj keby veľmi chceli.
Autor: Dojná krava, čo rada dáva
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
