ľuďoch s rakovinou nič nehovorí. Najmä nie o ich problémoch, ktoré ich trápia v reálnom živote.
PREŠOV. Občianske združenie Venuše sa v Prešove tiež podieľa na organizovaní verejnej zbierky, ale s pacientmi trpiacimi touto chorobou aktivistky pracujú pravidelne. Poskytujú im poradenstvo v klube, organizujú preventívne besedy na stredných školách, ale navštevujú chorých aj v nemocnici.
"Tam sa snažíme poskytnúť poradenstvo, pomôcť im v tom, v čom rodina nevie pomôcť, lebo je diagnózou zaskočená. Najväčším problémom je však sociálna oblasť. Pravdou je, že väčšina pacientov sa už počas liečenia dostáva do situácie, v ktorej si nevedia poradiť," povedala nám predsedníčka tohto združenia Mária Kurtová.
Nemocenské dávky
Každý chorý má nárok na nemocenskú dávku, ale keďže na východe sú vo všeobecnosti nízke mzdy, pri dlhodobej chorobe sa často stáva, že sa rodiny dostávajú do krízových situácií. Liečba často trvá rok aj viac a pri PN, čo je zhruba 4 500 až 7-tisíc korún, sa často vyčerpajú všetky rezervy, ktoré rodina mala. Po roku sa vyplácanie zastaví a keď pacientovi dovtedy nepriznajú invalidný dôchodok, ostáva bez príjmu.
"Ani schválenie invalidného dôchodku nie je jednoduché. Onkologický pacient má nárok požiadať oň kedykoľvek, ale prešovská pobočka Sociálnej poisťovne a jej posudkoví lekári odmietajú dať súhlas pred uplynutím 12 mesiacov," uviedla fakty zo svojich skúseností a dodala: "Na rozhodnutie sa niekedy čaká aj tri mesiace. Oslovili nás ženy, ktoré požiadali o dôchodok v apríli a priznali im ho až v októbri, čo je 6 mesiacov. V inom prípade dôchodok priznali v auguste minulého roku, ale dotyčná osoba ho ešte ani vo februári tohto roku nedostáva." Pritom ich dôchodky sa pohybujú na úrovni 4 500 až 7 500 korún.
Nárok na dôchodok
Situácia týchto ľudí sa odvíja aj od toho, či bol pacient pred ochorením zamestnaný, alebo nie. Ak posledných päť rokov nepracoval, alebo za posledných desať rokov nemá súvisle odpracovaných 5 rokov, na invalidný dôchodok nemá nárok. Tento zákon nepostihuje len pacienta, ale v prípade jeho úmrtia strácajú nárok na vdovecký alebo sirotský dôchodok aj jeho blízki príbuzní.
"Ja napríklad nemám súvisle odpracovaných päť rokov. Prišiel som o prácu v päťdesiatke a posledné roky som opatroval rodičov. Potom som ochorel ja. Opatrovanie sa však nepovažuje za prácu, takže nemám nárok na nič," povedal nám o svojej situácii Prešovčan Ivan O. Žije sám a popri zápase s chorobou ho trápia aj obavy z budúcnosti.
Môžu dôstojne žiť?
Boj s touto chorobou je dlhý a vyčerpávajúci, ale ani pre tých šťastnejších, ktorí nad ňou zvíťazili, sa zápas o existenciu nekončí. Vedia, že invalidný dôchodok budú dostávať len dočasne a začnú sa obzerať po nejakej práci. Tu ich čaká ďalšie rozčarovanie. "Prácu, ktorú som vykonávala predtým, už nemôžem robiť. Všetky moje pokusy nájsť si niečo iné sa stretli s odmietnutím. Som bezradná a na úrade práce mi tiež nepomohli. Zatiaľ mi pomáha rodina, lebo môj príjem stačí ledva na nájomné, ale to tiež nebude trvať večne, " povedala nám o svojej situácii matka dvoch detí Jarmila K. z Prešova.
Časom sa dostávajú na sociálne dno a keďže žiť musia, zo zúfalstva pracujú ako brigádničky na dohodu. Bez akejkoľvek ochrany a bez toho, aby sa im vykonaná práca započítala. "Mám 53 rokov a chcela som si to vyskúšať na vlastnej koži. Hľadala som si miesto cez pracovnú agentúru a jediná ponuka, ktorú som po dlhom hľadaní dostala, bola na prácu v noci za 42 korún na hodinu. Počas 12-hodinovej zmeny bola polhodinová prestávka a brigádnici dostali tú najhoršiu prácu. Toto rozhodne nie je šanca pre ľudí, ktorým stále hrozí recidíva, alebo sa ešte nezotavili," popísala svoju skúsenosť M. Kurtová.
ANNA KOŠUTHOVÁ
anna.kosuthovakorzar.sk
* * *
Text k foto:
Pacienti
Po boji s chorobou zápasia o dôstojný život.
FOTO: AKO
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
