v Poprade prvý vlak, ktorý do koncentračného tábora odtransportoval vyše tisíc židovských žien najmä zo Šarišsko-zemplínskej župy. Do konca vojny prišlo o život spolu asi 68 000 slovenských Židov.
Mladý vranovský historik Martin Lupčo sa vo svojom odbornom debute Židovská minorita v dejinách Slovenska a vranovského okresu nekoncentruje len na túto tragickú udalosť, ale židovstvo, najmä na území východného Slovenska, reflektuje ako historicko-kultúrny celok, ktorý na miestne spoločenstvo vplýval celé storočia. O tom, že to nebol vplyv zanedbateľný svedčí aj to, že v 19. storočí sa k židovstvu hlásilo vyše 10% obyvateľov Zemplína.
Napriek tomu, že prvá písomná zmienka o prítomnosti Židov na Slovensku sa nám zachovala až z roku 903, prvýkrát sa tu objavili už s príchodom rímskych jednotiek v prvých storočiach po Kristovi. Ich spoločenské postavenie bolo premenlivé - kým v istých obdobiach boli, najmä z dôvodov ekonomickej osožnosti, podporovaní a chránení, väčšinou boli postihovaní a prenasledovaní. Budínska synoda v roku 1279 im prikázala nosiť kruh červenej farby na ľavej strane odevu. V 16. storočí to boli napríklad aj niektoré východoslovenské mestá, ktoré Židom zakazovali usadiť sa v okruhu siedmych míľ. Cesta od červeného kruhu k žltej šesťcípej hviezde bola krátka a priama.
Najhodnotnejšou časťou knihy sú kapitoly analyzujúce postavenie Židov na východnom Slovensku. Autor vychádza zo staršej maďarskej i mladšej (málopočetnej) slovenskej literatúry, známe poznatky obohacuje vlastným výskumom. V krátkosti rozoberá históriu Židov v mestách Michalovce, Humenné, Trebišov, Snina a Stropkov. Vranovu nad Topľou venuje osobitnú kapitolu. Zaujímavosťou je, že viaceré tieto mestá spája jedna podobnosť: budova synagógy, ktorá bola zničená počas komunistickej totality. Tá vranovská s monumentálnym schodiskom a kupolou, v blízkosti ktorej sa nachádzal obradný kúpeľ mikve, bola zbúraná v roku 1982. "Vzhľadom na historický vývoj Vranova nad Topľou, ktorý nikdy obzvlášť neoplýval bohatstvom kultúrnych pamiatok, sme takto nerozumne prišli o ojedinelú architektonickú stavbu, výnimočnú svojho druhu," konštatuje M. Lupčo. Na celom Slovensku dnes funguje len päť synagóg a 11 židovských náboženských obcí (na východe sú to Košice, Prešov a Michalovce).
Po dvoch monografiách Imricha Michnoviča o histórii Vranova a minuloročnej publikácii paulínskeho pátra Leandra Tadeusza Pietrasa Pútnický farský Kostol Narodenia Panny Márie a kláštor paulínov vo Vranove nad Topľou je dielo M. Lupča ďalším kamienkom v historickej mozaike tohto zemplínskeho mesta. Všetky tieto knihy svedčia o tom, že aj keď regionálne dejiny častokrát ostávajú na periférii záujmu, sú pútavé, poučné a predovšetkým hovoriace o nás samých.
Autor: IMRICH GAZDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
