MICHAL FRANK, michal.frankkorzar.sk
Mesto Prešov už má skompletizované všetky tri erby, ktoré používalo počas vyše sedemstoročnej histórie. Všetky erby sú zaznamenané na nadrozmerné obrazy, ktoré pripravil prešovský maliar Dušan Očkovič.
PREŠOV. Mestské erby Prešova sú zdokumentované. Doteraz chýbali ich veľkoplošné repliky. "Nepodarilo sa mi nájsť prešovské erby vo veľkom prevedení, preto sme požiadali výtvarníka, pána Očkoviča, aby na základe dostupných kópií tieto erby vytvoril. Konečne ich máme vo veľkej podobe, od najstaršieho po najmladší," povedal primátor mesta Pavel Hagyari. Erby sú zatiaľ umiestnené v jeho pracovni na mestskom úrade, uvažuje sa o ich vystavení pre verejnosť.
Najťažší bol tretí
Autorom reprodukcií všetkých troch prešovských mestských erbov je prešovský výtvarník Dušan Očkovič. Čerstvý päťdesiatnik pripravil obrazy technikou akryl s pridanými lazúrmi. Na obrazoch pracoval od decembra minulého roku. Najdlhšie sa rodil tretí erb (z roku 1558). "Trvalo mi to dva mesiace. Najprv som ho musel naštudovať, nevedel som, čo tam je. Je tam divadlo, anjeli s krídlami a podobne, všetko som musel naštudovať do bodky," uviedol autor, ktorého vlastná tvorba išla v posledných týždňoch bokom. "Na druhej strane to bol návrat k disciplíne," pousmial sa. V súčasnosti nechystá Očkovič žiadnu výstavu k päťdesiatke. "Aj som chcel, ale mal som veľa práce. Takže ju asi urobím, keď budem mať 53," dodal prešovský maliar.
Uvažuje o novom erbe
Primátor Pavel Hagyari je zástancom erbu číslo 3. "Z hľadiska právneho by sme mali používať erb, ktorý bol daný ako posledný, z roku 1558, a ktorý sa používal až do roku 1970, kedy Heraldická komisia pri vláde Slovenskej socialistickej republiky zhodnotila, že by sme sa mali vrátiť ku prvému erbu," uviedol primátor so zdôraznením slova "socialistickej" a pokračoval: "Paradoxom je, že Košice sa nevrátili k prvému erbu, ale používajú ten posledný. Pokiaľ uznávame prirodzenosť ľudského vývoja, tak tento erb je pre Prešov ten pravý."
Návrh zatiaľ nechystá
Návrh na zmenu mestského erbu nateraz primátor nepodá: "V súčasnej dobe mám zásadne iné problémy, či už ide o priemyselný park, dopravu, alebo výstavbu športovísk. A toto ma až tak netrápi. No chcem, aby sa k tomu vyjadrili historici, aj bežní občania. V prípade, že bude vôľa vrátiť sa k pravému erbu, tak takýto návrh podám."
* * *
O erboch
n Prvý erb udelil slobodnému kráľovskému mestu Prešovu Ladislav V. (Pohrobok) v roku 1453. Dovtedy používal Prešov v mestskej agende pečať so symbolom patróna kostola sv. Mikuláša a malú pečať so symbolom jahody (hovoriace znamenie, poukazujúce na vtedajší názov mesta - Eperjes). Erb z roku 1453 pozostával zo štítu; v jeho hornej časti (hlave) boli tri červené ruže v striebornom (bielom) poli a v spodnej časti striedavo dva červené a dva strieborné (biele) pruhy. Nejde o jahodové kvety, ako sa to snažili dokazovať v 19. storočí. Tento erb používalo mesto do polovice 16. storočia.
n V poradí druhý erb, ktorý je vlastne iba "polepšením" predchádzajúceho, získalo mesto v roku 1548 od kráľa Ferdinanda I. Habsburského za podporu, ktorú mu poskytlo v boji proti jeho súperovi Jánovi Zápoľskému v zápase o trón.
n V roku 1558 udelil Ferdinand I. Prešovu tretí, tentoraz už celkom nový erb. Dôvodom, ako to uvádza text erbovej listiny, bola opäť pomoc (hlavne finančná) Prešova v zápase so Zápoľským a jeho prívržencami. Posledný mestský erb je pritom na rozdiel od predchádzajúcich dvoch v heraldickom zmysle úplný, to znamená, že popri nevyhnutnom štíte so znamením obsahuje aj všetky ďalšie základné časti erbu, používané vtedy skôr v erboch šľachtických než mestských: prilbu, prikrývadlá, korunku, klenot a dokonca i nosičov štítu, patriacich už do kategórie vedľajších častí erbu. Tento erb mesto používalo najdlhšie, až do 70. rokov 20. storočia.
Zdroj: www.pis.sk
Autor: frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
