sa nepotvrdili. Mladík akoby zázrakom nemá nič zlomené a neutrpel nijaké vnútorné poranenia. Svoj život vystavil nebezpečenstvu pre železo, ktoré chcel speňažiť. Kvôli jeho "zárobkovej" činnosti boli v sobotu v pohotovosti všetky záchranné zložky a vrtuľník doviezol na miesto nešťastia Záchranársku jaskynnú skupinu Horskej záchrannej služby. Kto a či vôbec preplatí zúčastneným náklady, je nateraz otázne.
ROŽŇAVA. Päťdesiatmetrový pád do prepadliska banskej štôlne mohol byť Silvestrovi osudný. Jemu sa, našťastie, nič nestalo a fakt, že vyviazol len so škrabancami a zopár modrinami, nejde záchranárom do hlavy. Na mieste nehody viacerí z nich podotkli, že pády do takmer kolmých útvarov podobného typu bývajú smrteľné, prípadne vyviazne nešťastník s vážnymi poraneniami. Silvester mal "z pekla šťastie".
Záchrannú akciu si nepamätá
Na otázku, čo vlastne robil na mieste nehody, či tam hľadal železo, prikývol. Po absolvovaní všetkých vyšetrení bol v pondelok unavený a na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení pospával. Službukonajúci personál potvrdil, že nemá žiadne zranenia. S chlapcom komunikujú hlasnejšie, keďže má sluchovú chybu. Na otázku, či ho niečo bolí, povedal: "hlava".
Záchrannú akciu si však nepamätá. Ani to, kto sa k nemu dostal ako prvý a ako ho vytiahli jaskyniari z prepadliska. "Čoskoro ho prevezieme na traumatológiu. Nemá žiadne vážne poranenia ani zlomeniny," dozvedeli sme sa v pondelok na ARO.
Kto znáša náklady na záchranu
Na akcii sa okrem jaskyniarov z Rožňavy, ktorí sa na miesto nehody dostali po hasičoch ako prví, podieľali aj jaskyniari z Brna a záchranári z jaskynnej záchrannej skupiny Horskej záchrannej služby v Starom Smokovci. Dobrovoľníkom, ktorí riskovali svoje životy, za ich pomoc nikto nikdy nezaplatí. Ako poniektorí z nich podotkli, ani nepoďakuje. "Vďaky sa nám dostane málokedy," hovoria.
Iná situácia je však v prípade Horskej záchrannej služby a Leteckej záchrannej zdravotnej služby. Podľa informácií Pavla Svetoňa z LZZS ATE v Starom Smokovci, posádku vrtuľníka na pomoc pri záchrannej akcii v bani v Rožňave vyzvala na pomoc Horská záchranná služba. "Náklady budeme teda fakturovať im. Zatiaľ ich nemáme vyčíslené. Jedna letová minúta stojí u nás približne 1000 korún a na akcii v Rožňave sme nalietali 88 minút," informoval Svetoň.
Horská služba zatiaľ náklady vyčíslené tiež nemala, no podľa šéfa HZS Jozefa Janigu priamy zásah nebol nákladný. "Rádovo ide o približne 10-tisíc korún. Samozrejme, musíme k tomu prirátať faktúru za leteckú prepravu. Či nám tieto náklady niekto preplatí, alebo ich nakoniec budeme musieť zasponzorovať my, je otázne. V sobotu šlo v rožňavskej bani o ľudský život. Nevedeli sme, aká je situácia. Museli sme konať rýchlo. Inú možnosť sme nemali," dodal J. Janiga.
Zodpovednosť za zabezpečenie baní nesie štát
Návštevy starých banských šácht zažívajú podľa hlavného štátneho radcu Ministerstva hospodárstva SR Rudolfa Šemberu boom. Na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by presne zodpovedala otázku, koľko starých banských diel a v akých oblastiach existuje. "Predpoklad je okolo 7-tisíc, možno viac. Presné číslo však nevieme," povedal R. Šembera. Podľa jeho slov banské práva boli v minulosti postavené na iných zásadách a vlastníka banských území zaujímal len podiel na ťažbe. Keď sa baňa odťažila, bola nechaná napospas svojmu osudu. Po zavedení prvých banských zákonov vznikol aj plán zabezpečenia likvidácie vyťaženej bane, ktorý predurčoval tej-ktorej inštitúcii jej povinnosti. S príchodom vojny sa aj tieto náležitosti vytratili a po jej skončení už nik nevedel s istotou posúdiť vlastníctvo a zodpovednosť za zabezpečenie takzvaných starín. "Často sa stávalo, že ťažobné spoločnosti narazili na stariny, o ktorých nik netušil, že existujú.
Hoci sa ľudia spravidla boja liezť do starých štôlní a prepadlísk, za posledné roky u chudobnej skupiny obyvateľstva vznikol akýsi hľadačský boom. "Idú tam s cieľom získať železo alebo iné kovy. Tu narážame na nevedomosť či nevzdelanosť. V starých banských šachtách totiž nijaké železo nenájdu. V časoch, keď sa tieto bane ťažili, stavali sa výstuže na zabezpečenie stability žily z dreva. Bola to ťažká a hlavne odborná tesárska práca. V týchto baniach preto hľadači železa nič nenájdu," vysvetlil R. Šembera. Situácia je iná v prípade novších baní, v ktorých sa využívali takzvané TH výstuže. "Tie boli zo železa a stavali sa na všetkých kritických miestach bane. Po skončení ťažby bolo ich odstránenie rizikom, že sa steny zrútia, a preto sa nechávali tam. Výstuže sem-tam objavia hľadači a vyberajú, čo sa dá. Nesie to v sebe obrovské riziko, že narušia stabilitu a všetko na nich spadne," povedal.
Za novú baňu, kde je známy majiteľ, nesie zodpovednosť za jej zabezpečenie po odťažení vlastník a jeho povinnosti pretrvávajú navždy. Po likvidácii niektorých banských a ťažobných spoločností prešli záväzky na Rudné bane, š. p., v Banskej Bystrici. Ak sa nájde nezabezpečená baňa, na ktorú niekto upozorní, majú povinnosť urobiť nápravu a financie na realizáciu idú zo štátneho rozpočtu. "Zabezpečenie starých baní, kde nie je známy vlastník, riešilo pred časom ministerstvo životného prostredia a novela banského zákona previedla povinnosť starostlivosti o tieto bane na ministerstvo hospodárstva. V súčasnosti sa obnovuje vyhláška, ktorá bude prostredníctvom ministerstva financií riešiť náklady na zabezpečovanie spomínaných baní," vysvetlil R. Šembera.
Dnes existuje vypracovaný systém, na základe ktorého chcú baníci vysvetliť verejnosti potrebu zachovania zmienky o starých baniach z pohľadu historického a kultúrneho významu. "Máme 14 činných banských spolkov, ktoré majú cestu k peniazom na zriadenia pamätníkov či pamätných tabúľ na miestach, kde sa kedysi ťažilo. Z historického hľadiska ide o jedinečné pamiatky, ktoré aj keď z bezpečnostných dôvodov zavalíme, označí aspoň pamätník," dodal na záver R. Šembera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
