všetko tvrdí Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK z Tulčíka.
PREŠOV. Lesoochranárske zoskupenie VLK je síce považované za pomerne radikálnu ekologickú organizáciu, ale k problematike záplav má čo povedať. Jeho náčelník Juraj Lukáč predpovedal v médiách povodne v roku 1998 i neskôr. Naposledy v Korzári v roku 2004 tvrdil, že silné zrážky prídu s monzúnmi v dvoch rokoch. V júli 2008 a najmä v roku 2016. Na svojich tvrdeniach stále trvá.
Povodie Ľutinky ohrozené
Keďže prvý rok Lukáčovej predpovede je tu, opýtali sme sa ho, či naozaj východnému Slovensku hrozia v júli povodne. Juraj Lukáč to potvrdil a zároveň uviedol, že problémy budú pokračovať: "Predpokladám, že podhorským obciam východného Slovenska hrozia v najbližších dvadsiatich rokoch značné povodne, väčšie ako zvyšku Slovenska. Ide predovšetkým o dediny nad ktorými je horský hrebeň s povodím v tvare vejára, napr. Ľutinka - obce Olejníkov plus Majdan, Ľutina, Pečovská Nová Ves, či Juskova Voľa"
Lesná pôda zadržiava vodu
Problémom východného Slovenská sú podľa neho dve špecifiká. Prvým je to, že veľkú časť zaberajú flyšové pohoria (Čergov, Levočské vrchy, Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina): "Flyš je známy tým, že má 15-krát menšiu hydrickú účinnosť ako andezit, z ktorého sú budované východoslovenské pohoria Vihorlat a Slanské vrchy a 30-krát menšiu ako vápence, z ktorých je budovaný Slovenský kras."
Druhým špecifikom podľa šéfa LZ VLK je, že lesy väčšiny východného Slovenska až do sedemdesiatych rokov neboli obhospodarované holorubmi. "V sedemdesiatych rokoch začali lesníci na východnom Slovensku aplikovať veľkoplošné holoruby, ktoré trvali donedávna, a ktoré znamenali, že pôda v horských povodiach bola postupne devastovaná eróziou a slnkom až na dnešný stav. To je kľúčový moment, predovšetkým na severovýchode Slovenska, pre ktorý platia obidve výnimočnosti." Vo flyšovom pohorí je podľa Lukáča les kľúčovým faktorom zadržiavajúcim vodu. "A kľúčovým faktorom v lese je pôda. Tá zadržiava absolútnu väčšinu zrážkovej vody, čo padne na les. Zničená pôda znamená prakticky zničenú akumulačnú schopnosť lesa," dodal. Lukáč tiež zdôraznil, že v minulosti boli v povodí Ľutinky väčšie zrážky než pred tromi rokmi, a záplavy pritom neboli.
Jednostranné argumenty
Lesníci sa s teóriou "vlkov" stopercentne nestotožňujú. Lesný inžinier Anton Paločko pred časom pre Korzár uviedol, že názor, že povodne do veľkej miery spôsobujú holoruby a ťažba v lesoch, je jednostranný: "Lesnícke plánovanie a hospodárenie je dlhodobá záležitosť. Takže tam sa dnes na tieto veci dosť prihliada a naše čísla o ťažbách hovoria niečo iné..." Podľa jeho slov je dnes nevyhnutné les usmerňovať.
Starostka: Nestrašte!
"Nestrašte," zareagovala starostka obce Olejníkov Eva Bartošová na našu informáciu, s akou prognózou" vyšlo LZ VLK. "Mne sa nedá na to odpovedať, či prídu záplavy, alebo nie, v každom prípade tu však tie obavy sú," povedala starostka majúc na pamäti záplavy v Olejníkove a jeho časti Majdan. "Navozili sme lomový kameň. Tým sa protipovodňové opatrenia prakticky skončili," uviedla E. Bartošová. Dodala, že bola vypracovaná protipovodňová štúdia, ale samotný projekt je príliš drahý (350 mil. Sk). Na budúci rok vraj pripravuje ministerstvo ďalšie kroky, ktoré by mali zamedziť opakovaniu sa povodne. "Naše obce nemôžu v tomto smere vyvíjať aktivity, pretože ide o vodohospodársky tok a je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku. Obce na toku nemôžu nič robiť," dodala starostka, ktorá má obavy, či letné búrky nenarobia takú paseku, ako v minulosti.
NÁZORY
Mýty podľa Lukáča
n Mýtus 1: Lesy nie sú schopné zabrániť povodniam, veď napríklad na Malej Svinke sú lesy a povodni nezabránili. Odpoveď: Povodie má 62-percentú lesnatosť a len 3 percentá plochy povodia zadržiavalo významne zrážky. Stopercentná lesnatosť spolu s lesnou pôdou vo výbornej kondícii mohla povodni zabrániť alebo prinajmenšom významne zmierniť jej tragické následky.
n Mýtus 2: Nikdy nepršalo tak ako v súčasnosti, môžu za to globálne klimatické zmeny. Odpoveď: Zrážky v roku 2005 a v roku 1973 sú si veľmi podobné (nedávne sú dokonca menšie), ale len jedny (2005) spôsobili v podhorských obciach katastrofu.
n Mýtus 3: Povodne tu vždy boli a budú, preto pomôžu len technické riešenia. Odpoveď: Povodne tu boli samozrejme vždy, ale nikdy pri takých nízkych zrážkach ako v súčasnej dobe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
