od dánskeho peciara Larsa Kellera. Dom postavený so slamených balíkov s výbornými izolačnými vlastnosťami sa stane domovom rodiny Horváthovej zo Spišského Podhradia (okres Levoča). Strechu nad hlavou tu nájdu tri generácie. Nebude chýbať ani teplá voda a kúpelňa, čo domácim v ich pôvodnom príbytku chýbalo.
SPIŠSKÉ PODHRADIE. Výstavba nízkonákladovej pece tzv. rockestove, je súčasťou worhshopu, ktorý v týchto dňoch prebieha v mestskej lokalite na Rybníčku, kde dom stojí. Výstavba domu i workshop prebiehajú pod hlavičkou organizácie Člověk v tísni, pobočka Slovensko. Výstavba odštartovala vlani na jeseň. S príchodom zimných mesiacov práce pozastavili. Na dokončovaní domu sa intenzívne pracuje od apríla tohto roka. Koncom leta by sa mala rodina Horváthová do nového domova už presťahovať.
Domov Horváthovcov
Vojtech Horváth spolu s manželkou Jolanou a ich deťmi bývali priamo v meste. Rodina sa rozrastala a Horváthovci mali málo miesta. Navyše dom, ktorý obývali, už nevyhovoval podmienkam na bývanie. Presťahovali sa do tzv. hájenky za mestom.
"Nájomné tu však bolo veľmi vysoké. Najprv sa to dalo, no potom sme už nemohli platiť. Navyše nebol tu ani odpad, ani voda. Tú sme nosili z potoka a keď sme sa chceli kúpať, ohrievali sme si ju," uviedol otec 24-člennej rodiny. Na vlastné bývanie sa už veľmi tešia. K netradičnému slameno-hlinenému domu majú doslova osobný vzťah. Veď si ho stavali sami, samozrejme s odborným dozorom.
"Už sa tešíme na koniec leta, keď sa nasťahujeme. Budeme tu mať aj teplú vodu i kúpeľňu. Musíme však ešte vykopať kanál na odpad asi 80 metrov, takže nás ešte čaká práca," zdôraznil Vojtech. Podľa jeho slov práca na dome nebola ťažká, i keď bol potrebný odborný dozor.
Šeststo slamených balíkov
Základom slameno-hlineného domu je drevená nosná konštrukcia. Tá je vyplnená slamenými balíkmi v tvare kvádrov. "V streche je približne 300 slamených balíkov. Na steny sa počítalo s 238 balíkmi, no v skutočnosti je ich oveľa viac. Slamou sa vypĺňajú aj škáry medzi jednotlivými kvádrami, rovnako ako aj časti okolo okien či dverí. Niektoré balíky sme preto rozobrali a vyplnili nimi potrebné miesta. Celý dom tak pozostáva približne zo 600 slamených balíkov," informoval Michal Sládek, študent architektúry spolupracujúci s organizáciou Člověk v tísni. Ten pri výstavbe domu pomáha od začiatku.
Dom postavený svojpomocne
Slameno-hlinený dom má podľa neho viacero výhod. Za ideálnych podmienok sa dá postaviť za tri mesiace. Navyše jeho najväčšou výhodou sú nízke stavebné náklady a výborné izolačné vlastnosti slameno-hlinených stien.
"Ide o nízkonákladovú stavbu, pričom tie sme aj počas výstavby znižovali. Napr. tehly sme dostali zadarmo od jedného chlapíka, ktorému sme pomohli zbúrať kôlňu. Cena slameného balíka je približne 30 korún. Navyše balíky prinášajú výraznú energetickú úsporu pri vykurovaní a prevádzke domu. Treťou výhodou je fakt, že tento dom si človek podľa výkresov môže postaviť fakticky sám, bez použitia špeciálnych nástrojov," zdôraznil M. Sládek.
Ako zaujímavosť uviedol, že počas dvoch mesiacov na stavbe použili elektrický prúd iba raz. Všetko robia manuálne, s použitím základných pomôcok ako vidly či lopaty a kladivá.
Rockestove vyhreje celý dom
Pec rockestove L. Kellera vyhreje celý dom. Tento peciar z Dánska sa jej zhotovovaniu venuje už niekoľko rokov. Ako sme sa dozvedeli, táto špeciálna pec má okrem nízkych nákladov aj výborné energetické vlastnosti. Montuje sa práve do domov nízkeho štandardu najmä v rómskych lokalitách.
"V klasických peciach nedochádza ku kompletnému zhoreniu dreva. A tak sa veľké percento dreva nezužitkuje. Táto pec spaľuje drevo pri vysokých teplotách, keď dochádza ku kompletnému zhoreniu paliva. Táto murovaná pec v priebehu niekoľkých hodín vykúri celý dom," dozvedeli sme sa od odborníka.
"Prakticky pri varení obeda si domáci vyhrejú celý dom," uviedol s úsmevom M. Sládek. L. Keller počas našej návštevy začal na peci ešte len pracovať. O niekoľko dní však už bude realitou.
Prvá lastovička
Slameno-hlinených domov je na Slovensku ako šafranu. Pritom výstavba domov zo slamy a hliny je stará doslova ako ľudstvo samo. Príbytky zo slamených balíkov sú napr. v USA, v súčasnosti sa o ne viac zaujímajú aj v Dánsku či Nemecku. Slameno-hlinený dom v Spišskom Podhradí je vôbec prvou takouto lastovičkou na Spiši.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
