hovorí, že počet sadeníc je zanedbateľný. Odborníci si však myslia, že aj malý počet zaváži a pri plánovaní zelene by sa ťažkosti alergikov do úvahy určite brať mali.
TATRANSKÁ LOMNICA. Podnet o výsadbe v Tatranskej Lomnici sme do redakcie dostali emailom. „Prečo sadia práve brezy? Tých je všade i tak dosť a preto ich dávajú ešte aj do parku? Chcú aby sme do najkrajších miest mesta radšej už vôbec nechodili?," horekoval jeden z našich čitateľov.
Lekári sú proti
Proti výsadbe briez v meste je i rehabilitačná lekárka Marianna Šimková z Nového Smokovca. „Nechápem, prečo si vyberajú práve túto nevhodnú drevinu. Jej peľ má niekoľkonásobne menší priemer ako napríklad ihličnany, preto sa do pľúc dostáva oveľa ľahšie. Brezy by sa v mestách sadiť nemali," tlmočí poznatky z pneumologického kongresu.
Na spomínanom kongrese, ktorý sa paradoxne konal práve v Tatranskej Lomnici, sa podľa Šimkovej zúčastnili i ľudia z vedenia mesta Vysoké Tatry. Informácie o problematike by aj preto radnici nemuseli chýbať.
Danko: Len doplnok
Podľa riaditeľa verejnoprospešných služieb mesta Petra Danka je breza pri výsadbe v parku len okrajovou drevinou. „Chceli sme o ňu doplniť skladbu stromov kvôli jej bielej kôre," vysvetlil Danko. Ku kritike je skeptický aj pre početnosť brezy v lesoch, do ktorých sú tatranské osady zakotvené. Tá sa najmä po veľkej vetrovej kalamite rozmnožuje aritmetickým radom. „Brezy je tu v okolí toľko, že neverím tomu, aby pár nových kusov v parku prineslo veľké škody," povedal riaditeľ. Doplnil, že mestská časť Tatranská Lomnica nie je súčasťou klimatickej kúpeľnej zóny Tatier.
Na priamosti expozície záleží
Imunoalergologička Slávka Belvončíková z Alergo-imunologického centra v Prešove podotýka, že aj vzdialené brezy v lesoch za istých okolností nemôžu byť peľovým alergikom celkom ľahostajné. „Peľové zrniečka dokážu putovať i niekoľko desiatok kilometrov v závislosti od sily a smeru vetra," povedala lekárka.
Na druhej stane si myslí, že architekti a plánovači by pri výsadbe i tak mali myslieť na alergikov. „Ak zoberieme do úvahy, že alergik je vystavený vysokej expozícii peľu brezy, napríklad sedí pod ňou na lavičke v parku, pocíti následky," upresnila Belvončíková.
Breza škodí najviac
Imunoalergologička dodáva, že z pohľadu ťažkostí spôsobovaných alergikom je breza štatisticky spomedzi stromov jednoznačne na prvom mieste. „Preto brezy do parkov neodporúčam. Sadiť by sa mali skôr ihličnany. Z listnatých stromov je z tohto hľadiska najvhodnejšia napríklad zimevzdorná oliva alebo pagaštan konský," upresnila S. Belvončíková.
Šéf verejnoprospešných služieb Danko dodáva, že mestská výsadba je v národnom parku zložitá. „Niekedy bolo v lomnickom parku 125 druhov drevín. Väčšinu sme museli skresať, aby sme park podľa predpisov zosúladili s pôvodným geofondom Tatier," dodal Danko.
TOMÁŠ TIŠŤAN
tomas.tistankorzar.sk
Autor: Bublifuky nad nami...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
