Sedem sekúnd
n Situáciu na rožňavských semaforoch sme chvíľu pozorovali aj my. S prihliadnutím na fakt, že hoci na priechode pre chodcov svieti už červená, autá majú tiež ešte červenú, najmä starší chodci, neraz s barlami v rukách, majú čo robiť hlavne s nervami. Zdá sa, že prechádzanie cez svetelné križovatky v Rožňave je skôr psychologickou, než technickou záležitosťou. Realitou totiž je, že chodci najprv strácajú nervy pri čakaní na zelenú. A keď ju už dostanú, tak panikária, lebo v strede priechodu im pred očami už svieti červená. Navyše, do toho im na nervy "brnká" zvuková signalizácia, určená pre nevidomých. Keď tá začne signalizovať, že na priechode pre chodcov už nemáte čo robiť, ale vy ste ešte len v jeho strede, môže to s niektorých povahami "zamávať".
n Možnosť spanikárenia nám potvrdila aj rožňavská psychologička Babela Ivanová. Podľa jej názoru, ak je človek kŕčovito nastavený, môže v akýchkoľvek situáciách, hlavne keď chce niečo urobiť dobre, spanikáriť. Vtedy urobí v podstate najviac chýb. Na priechode môže napríklad starší človek spadnúť. Ak by sme sa však mali riadiť odporúčaniami kompetentných, mali by sme si na takéto momentky na rožňavských svetelných križovatkách zvyknúť. Keď to odmietneme, buď sa križovatkám vyhneme, alebo pristúpime k prevencii. Skúsme napríklad staršiemu človeku vysvetliť, že šírku dvoch jazdných pruhov plus jedného odbočovacieho má prejsť bez strachu o svoj život. Skeptici by možno povedali, že za sedem sekúnd sa to bez stresu nedá. Po uisteniach odborníkov, že signalizácia je nastavená správne, však ide zrejme naozaj len o to, ako Rožňavčania, roky rokúce nezvyknutí na semafory, vnímajú zmeny.
Autor: ALEXANDRA KOVTUNOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
