Radnica sa odvoláva na deravý stavebný zákon. Podľa expertov zákon zlý nie je, len ho treba vedieť používať.
POPRAD. Rozbuškou na poslednom mestskom zastupiteľstve sa stalo schvaľovanie zmeny územného plánu zelenej plochy pred Výkrikom na sídlisku Juh. Investor tam chce postaviť polyfunkčný objekt.
Poslanci: Nemáme informácie
Poslanec Bohumil Košický požadoval štúdiu o zámeroch investora. „Ideme schvaľovať zmenu, no nevieme o čom. Ľudia sa nás pýtajú, čo tu vyrastie a my im nevieme odpovedať." Podľa Košického v predošlom období bolo zvykom, že poslanci štúdie pred hlasovaním dostali.
Poslankyňa Helena Mezenská uviedla, že nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutie, o ktorom nemá predstavu. „Preto by bola potrebná aspoň vizualizácia, aby sme vedeli povedať, čo, kde a v akom rozsahu bude postavené," povedala Mezenská. Podľa nej u ľudí panujú obavy o neprimerané zásahy do zelene.
Popradský plán čísla neurčuje
Vedúca popradského odboru výstavby Kristína Horáková reagovala, že hoci štúdia projektu pri Výkriku už existuje, požadovať ju od investora možno až pre účely stavebného konania: „Pri zmene územného plánu sa hlasuje len o funkcii plochy, či tam budú napríklad byty alebo parkoviská." Podľa nej mesto nemôže rozhodovať či bude mať budova 2, 3, alebo 8 poschodí. „Poprad v územnom pláne nemá regulatívy o výške podlaží, percente zastavanosti a podobne," upresnila Horáková.
Skúšal i primátor, nemohol
Vedúcu výstavby podporil primátor Anton Danko: „Ja sám som koľkokrát chcel vstúpiť do stavebného konania a zastaviť nejakú stavbu, no nemohol som. Porušil by som zákon. Ja sa nemôžem vyjadriť, či tam bude 6 alebo 8 poschodí. Ak investorovi vyjde svetelná štúdia, postaví si ich, koľko chce."
Mesto možno stratí 13 miliónov
Prednostka Oľga Netočná tvrdí, že za všetko môže zlý stavebný zákon: „Aký je deravý, taký je deravý, my ho musíme dodržiavať. Ak by sme chceli nariadiť, aká má byť stavba veľká, aká vysoká, hrozili by nám žaloby." Podľa nej mesto už takejto žalobe čelí. „Hrozí nám prehra v súdnom spore a zaplatenie 13 miliónov korún, lebo v bývalom pavilóne služieb sme sa naťahovali o podobu stavebných úprav," uviedla Netočná.
Baloga: Zákon nie je zlý
Inak stavebný zákon vidia odborníci. "Odkaz nedávnej analýzy zahraničných expertov znel, váš zákon je dobrý, treba ho len dodržiavať," povedal Martin Baloga z popradskej pobočky fakulty architektúry. Podľa neho veci ako počet podlaží, percento zastavanosti, či vzdialenosť od chodníka mestá môžu regulovať v územných plánoch zón. „Je toho mnoho. Dôležité je, aby tieto pravidlá boli jasné a jednoduché."
Je to drahé
Poslanec Milan Baran hovorí, že územné plány zón, ktoré sú súčasťou územných plánov miest a tiež ich schvaľujú poslanci, mestá nevyužívajú preto, lebo sú drahé. Tu M. Baloga hovorí o ďalšej možnosti: „Na podobné účely možno niekedy použiť aj projekt pre územné plánovanie. Ten oproti územnému plánu zóny schvaľuje stavebný úrad a vyjde lacnejšie."
Baloga si myslí, že isté regulácie v územných plánoch netreba chápať ako príkazy investorom ale skôr ako zosúladenie záujmov stavebníkov, susedov a obyvateľov. Podľa neho preto regulácie v praxi navrhujú často sami investori.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
