Autor je riaditeľ Územnej vojenskej správy v Prešove
Vo veku 93 rokov zomrel zakladateľ vojenských správ v Prešovskom kraji, protifašistický bojovník, muž, ktorý mal dlhý, ale veľmi pohnutý život - Ján Nič.
PREŠOV. Rodák z Horných Hámrov na strednom Slovensku Ján Nič takmer na sedem desaťročí spojil svoj život s metropolou Šariša. Narodil sa rok po vypuknutí I. svetovej vojny. Pred druhou svetovou kataklizmou ako čerstvý absolvent chemickej školy bol povolaný na výkon základnej vojenskej služby. Časy boli zlé, preto zanedlho po jej absolvovaní nastúpil aj do armády Slovenského štátu, k prešovským delostrelcom.
Bojoval v Rusku i Bielorusku. Bol spolubojovníkom a priateľom legendárneho kapitána Jána Nálepku, ale ich osudy sa rozišli po tom, čo z mesta Jalsk kpt. Nálepka odišiel k Červenej armáde. Neskôr sa už ako nadporučík vrátil do Prešova, ale jeho vojenské strasti sa ani zďaleka neskončili. V roku 1944 mal brániť Lubkovský priesmyk, ale po vypuknutí SNP bol zajatý Nemcami a skončil v zajateckom pracovnom tábore Bad-Orb pri Frankfurte nad Mohanom. Ján Nič prejavil nezdolného ducha a odvahu, keď z vojenského transportu smerujúceho na Balaton nacistom ušiel a z následkov sa začal liečiť v Ružomberku. Prakticky hneď po doliečení vstúpil do 1. Československého armádneho zboru generála Ludvíka Slobodu. Medzitým nacisti zastrelili jeho brata Jozefa, do odboja sa zapojil aj jeho otec. Koniec vojny ho zastihol v Prahe, kde absolvoval vojenskú prehliadku a odtiaľ putoval späť na východ.
Založil vojenské správy a vyhodili ho
Ako mobilizačný dôstojník slobodnej Československej armády vytváral vtedajšie okresné vojenské veliteľstvá a sám sa stal vôbec prvým náčelníkom a zakladateľom terajšej Územnej vojenskej správy v Prešove. Neskôr už v hodnosti štábneho kapitána pôsobil na Krajskej vojenskej správe. Potom prišli päťdesiate roky a stranícke mlyny zomleli jeho vojenskú kariéru. Nebol členom žiadnych komunistických organizácií, odmietol vstúpiť do KSČ a vzdať sa svojej viery. Musel odísť a vrátil sa k tomu, čo vyštudoval. Vykonával rozbory pôdy, vody pre projektantov stavieb.
Ani rok 1989 nepriniesol pre Jána Niča ozajstnú očakávanú zmenu. Muž, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne, bol v zajateckom tábore, dokázal z neho ujsť a prešiel so svobodovcami až do Prahy, nikdy nebol patrične odškodnený. Najlepšie roky života nemohol venovať profesii, v ktorej bol profesionálom par excellence, pretože nezradil svoje presvedčenie a vieru. Napriek tomu podplukovník v. v. Ján Nič nikdy na "svojich" nezanevrel a hrdo sa hlásil k svojmu dielu, vojenským správam v našom kraji.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
