STELA KRAUSOVÁ, stela.krausovakorzar.sk
Šírenie inváznych rastlín, ako je boľševník či zlatobyľ, je v posledných približne desiatich rokoch veľkým problémom pre poľnohospodárov aj ochranárov. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je vlastník či nájomca pozemku, kde sa tieto rastliny vyskytujú, povinný ich odstrániť. Vytláčajú totiž z pozemkov pôvodnú vegetáciu a čo je pre človeka najnebezpečnejšie, sú zdravotné riziká, ktoré v ich blízkosti hrozia.
BRZOTÍN. Ktorýmkoľvek smerom by ste sa z Rožňavy po hlavnej ceste pohli, všade pri jej okrajoch narazíte na invázne rastliny. Nie sú všade pokosené, hoci to zákon ukladá. Mnoho ľudí netuší, že ide o nebezpečné druhy. Príkladom je prípad spred pár rokov z obce Bretka, kde jedna pani pestovala boľševník na svojom pozemku, rozdávala semená známym, hoci netušila, že im môže rastlina ublížiť.
Pôvodca šírenia je neznámy
Správa Národného parku (NP) Slovenský kras so sídlom v Brzotíne spolu s Východoslovenským múzeom v Košiciach otvárajú vo štvrtok výstavu o inváznych rastlinách. V rožňavskom komunitnom dome bude trvať do konca októbra. Hlavným cieľom je prostredníctvom prednášok a obrazových panelov upozorniť verejnosť na škodlivosť inváznych rastlín a poskytnúť o nich základné informácie.
Botanik Správy NP Róbert Šuvada hovorí, že existuje množstvo druhov inváznych rastlín, pričom sedem z nich je vyhláškových: "Medzi najznámejšie patria zlatobyľ, boľševník či krídlatka. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je vlastník, správca alebo nájomca povinný ich odstrániť z pozemku a postarať sa o to, aby zamedzil ich šíreniu, ak je známy pôvodca šírenia. A v tomto je problém. Invázne rastliny sú charakteristické tým, že majú agresívny spôsob rozširovania a v súčasnej situácii je zložité odhaliť prvotného pôvodcu šírenia. V takom prípade by mal rastliny odstraňovať štát na svoje náklady. Lenže inváznymi rastlinami sú postihnuté už obrovské plochy a štát na to jednoducho nemá peniaze."
Na pokožke spôsobujú popáleniny
Preto považujú ochranári za najúčinnejší spôsob zamedzenia šírenia prevenciu. Tieto rastliny sú aj pre zdravie človeka rizikové.
"Napríklad boľševník obsahuje v listoch látku, ktorá pri dotyku s pokožkou a následnom pôsobení slnka spôsobí až popáleniny".
Ani poľnohospodárom by nemala byť prítomnosť inváznych rastlín ľahostajná. "Tam, kde sa začnú rozširovať, nerastie už pôvodná vegetácia. Poľnohospodári teda prichádzajú o plochy, ktoré by mohli využívať. Ani hospodárske zvieratá ich nespásajú".
Šuvada potvrdzuje, že invázne rastliny je ťažké zničiť. Riešením je napríklad pravidelné kosenie plôch. A mali by to robiť aj správcovia ciest, či železníc, a nielen do rozsahu piatich metrov od cesty či koľajníc. "Inak hrozí, že sa tie rastliny začnú šíriť do oblastí, kde predtým neboli, ako sú napríklad prírodné rezervácie a národné parky," dodáva botanik.
Autor: hud
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
