TOMÁŠ TIŠŤAN, tomas.tistankorzar.sk
Popradská radnica v boji proti čiernym havranom radikálne mení taktiku. Končia sa márne pokusy o ich vyhnatie. Ľudí pred padajúcim trusom v staničnom parku budú chrániť kolonádne striešky. Ekológovia hovoria, že unikátny havraní fenomén môže do mesta prilákať nových turistov.
POPRAD. Skúšali takmer všetko. Orezávanie stromov, sieťové pasce s myšiakmi. Na vyhnatie havranov zo staničného parku nezabralo nič. Mesto v boji rezignovalo. "Nejdeme bojovať už ani so stromami, ani likvidovať havrany, pretože asi príroda to tak chcela," hovorí primátor Popradu Anton Danko.
Úpravy za 20 miliónov
"Hlavné pešie ťahy v parku zastrešíme kolonádnymi strieškami. Budú zo skla, preto najväčšia časť z 20-miliónovej investície pôjde práve na ne," informoval Danko.
Vyháňať havranov však bude mesto naďalej z iných častí mesta. Tie teraz obsadzujú stromy pri obchodnej akadémii a v Spišskej Sobote. "Tam, kde sa ešte len usádzajú, budeme rázne konať. Čakáme na výnimku na zhadzovanie hniezd. V staničnom parku sme však bezmocní. Sám som si na ne zvykol, a hoci bývam v tesnom dotyku s parkom, mne už osobne neprekážajú," uviedol primátor. So stavbou striešok mesto začne už v najbližších dňoch.
Nový 25-podlažný hotel
Primátor odmieta návrhy vyrezať veľké stromy a nahradiť ich nízkymi. "Čo by toto bolo za riešenie? Nedopustím, aby sa vyrezal čo i len jeden zdravý strom," načrtol svoje zelenšie postoje primátor Danko.
Podľa neho atmosféru parku ovplyvní ďalšia výrazná novinka. "Železnice chcú na mieste terajších obchodov na prízemí priamo v staničnej budove postaviť 25-poschodový hotel. Takto by sa potom železničiari tiež podielali na riešení parku," dodal primátor.
Tabule pre turistov
Podľa ekológa a odborníka na vtáčie spoločenstvá Mateja Repela môže mesto bývalý horúci problém dokonca pretaviť vo svoju výhodu. Expert hovorí, že havranie sídlo v takej koncentrovanej podobe v mestskom prostredí je nezvyčajný fenomén široko-ďaleko. "Viem si predstaviť v parku náučné tabule s množstvom informácií o tomto výnimočnom vtákovi. To by priťahovalo i turistov," hovorí Rupel.
Neprešli mu cez rozum
Chránený druh - havran čierny je podľa Rupela vysoko inteligentný. "Preto sa napríklad v porovnaní so sokolom v podstate nedá ani skrotiť. Jeho inteligenciu dokazujú i pokusy o odchyt v parku. Havran jednoducho na žiadnu návnadu nenaletel," upresňuje Rupel.
Havrany majú silnú identitu spoločenstva. "Znova príklad z popradského parku. Keď jednému páru zhodili hniezdo, všetky ostatné havrany mu nezištne začali pomáhať stavať nové, len aby bolo čo najrýchlejšie hotové," doplnil Rupel.
Ruské návštevy
Havran je sťahovavý vták. "Ale tak trocha oportunista. Ak je teplá zima, neodchádza ďaleko." Havrany v popradskom parku možno vidieť i v zime. "Ide o ten istých druh, ale sú to jedince z Ruska a Škandinávie. Kým 'Popradčanom' bola už zima, týmto naše teploty postačujú," dodáva s úsmevom Rupel.
Doménou havranov podľa experta bola pôvodne otvorená príroda. "Znižovaním počtu vetrolamov a iných stanovíšť pri poliach si však našli cestu do mesta," dodal.
* * *
VRANY UŽ AJ V POÉZII
(Pavol Hudák, z výberu V dome obesenca)
n Vrany v popradskom parku inšpirujú aj básnikov. Náš kolega z redakcie Pavol Hudák za zbierku, v ktorej sa báseň o havranoch nachádzala, dostal i niekoľko literárnych ocenení.
Vrany nad popradským parkom
Vy čierne vrany
v parku pri stanici.
Čo všetko si pamätáte.
Opilcov, zabudnuté súlože,
zúfalstvo
bezmenných.
Škriekate tak
Ako pred stáročiami.
Spomeňte si, kto tu sedel
v ten dávny večer na lavičke,
vy krásne čierne vrany
z popradského parku,
z pokolenia na pokolenie
spomínajte,
ako s vami hovoril
o pominuteľnosti ...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
