V histórii baníctva na Spiši sa v 19. storočí prejavili výrazné antagonizmy, vyplývajúce zo spoločenského vývoja v zaostalom Uhorsku.
SPIŠ. V prvej polovici storočia napríklad jestvuje ešte poddanstvo a feudálne vzťahy so zaužívanými stavovskými rozdielmi. Priemysel, búrlivo sa rozvíjajúci v krajinách západnej Európy, je v Uhorsku v plienkach, tovarová výroba má naďalej podobu remeselníckej produkcie organizovanej v cechoch. Chýba dopravná infraštruktúra. Rozsiahlejší systém železníc sa začína stavať až v druhej polovici storočia.
Aj baníctvo bolo poznačené týmito strnulými spoločenskými a hospodárskymi pomermi, naviac muselo zápasiť s rastúcimi technickými problémami, konkurenciou na svetových trhoch s meďou a nedostatkom finančných prostriedkov. Kým 18. storočie charakterizuje oživenie medenorudného baníctva vďaka štátnym zásahom (erárnemu zamieňaniu medenej rudy v štátnych hutách) a pôsobeniu združenia Hornouhorských banských ťažiarov, v 19. storočí sa pozícia starobylej obchodnej značky spišská meď podstatne zhoršuje. Európsky trh zaplavuje lacná a kvalitná meď z novoobjavených amerických ložísk, ktorej spišská nemôže cenovo konkurovať (vyrába sa s omnoho vyššími nákladmi). Vo vyspelej Európe sa začína presadzovať veľkokapitalistický spôsob podnikania vznikajú mohutné priemyselné, mimo iného aj bansko-hutnícke korporácie. Na rozdiel od nich drobní spišskí ťažiari, ani ich združenia, nedokážu zhromaždiť toľko kapitálu, aby mohli investovať do rozvoja baníctva a do zavádzania nových, produktivitu práce zvyšujúcich technických zariadení. Všetky tieto okolnosti vedú k postupnému zániku medenorudných baní a hút v celom regióne v druhej polovici 19. storočia. Recesia postihla aj starobylé banské mestá Gelnicu a Smolník, kde napríklad ku koncu 19. storočia úplne zaniká ťažba medi a ťaží sa len pyrit na výrobu kyseliny sírovej.
Rozvoj baníctva železných rúd
Od polovice 19. storočia sa však, v protiklade s vývojom medenorudného baníctva, búrlivo rozvíja baníctvo železných rúd a železiarska výroba. Tento vývoj vyplýva z industriálnej revolúcie a z potreby železa ako suroviny pre tovarovú veľkovýrobu. Dobývania, tepelného spracovania a hutníctva železa sa zmocňujú veľké spoločnosti, integrujúce všetky tieto priemyselné činnosti. Pre Spiš má rozhodujúci význam výstavba železničnej trate Košice-Bohumín a následná výstavba početných banských železníc, umožňujúca rýchlu a pomerne lacnú dopravu rudy, alebo aglomerátu do mohutných hutníckych fabrík na Ostravsku alebo v Sliezsku, kde je dostatok energetickej suroviny uhlia. Na starobylých ložiskách Roztoky, Bindt, Mlynky, Poráč-Rudňany, Žakarovce a ďalších sa investuje do otvárky a modernizácie (mechanizácie) baní, úpravní rúd a aglomeračných pecí. Zavádzaná technika je na špičkovej európskej úrovni. Stavajú sa elektrárne, vznikajú nové kolónie pre ubytovanie baníkov a mnohé sociálne zariadenia. Tento priaznivý vývoj preklenul hranicu 19. a 20.storočia a pokračoval až do ukončenia 1. svetovej vojny.
Negatívny dopad vojen
V nasledujúcich rokoch sa však prejavili negatívne dôsledky vojnových udalostí, vzniku nových štátnych útvarov po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie a potom aj dôsledky hospodárskych kríz celosvetového dosahu. Ložiská železa (s výnimkou Rudnian) už boli značne vydobyté, bolo potrebné hĺbiť šachty do čoraz väčších hĺbok. Aj spoločenská potreba železa nebola už na takej úrovni, ako v druhej polovici 19. storočia. Cena železa na svetových trhoch klesá, rovnako ako jeho spotreba. Banské závody preto zápasia s odbytovými problémami. Po krátkej predvojnovej konjunktúre, vyvolanej potrebami výrobcov zbraní, napokon zaniká väčšina banských závodov na Spiši. Počas jestvovania Slovenského štátu sa ťažký priemysel, a teda aj baníctvo, dostáva vďaka zmluve uzatvorenej s Nemeckom, do područia nemeckých bánk. Väčšina produkcie rúd a z nich vyrobených kovov (napríklad z Rudnian, Mlyniek, alebo z ložiska mangánu Kišovce-Švábovce) sa expeduje do nemeckých zbrojárskych fabrík.
Autor: Marián Jančura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
