ERIKA KARASOVÁ, erika.karasovakorzar.sk
Znie to neuveriteľne, ale v 21. storočí je na Spiši osada, kde nemajú miestni elektrickú energiu. Na dôvažok, vedie tadiaľ iba cesta, po ktorej sa dá jazdiť len terénnymi autami. Ide o trinásť domov v Podproči. Je to osada, ktorá katastrálne patrí pod obec Oľšavica v okrese Levoča.
OĽŠAVICA. Do Podproče sme sa dostali tak, že sme na začiatku lesa zaparkovali auto, a potom nasledovala pešia, asi polhodinová túra cez les. Zrazu sa nám naskytol pohľad na trinásť chalúpok a kostol, akoby rozhádzaných po lúke. Žiadna asfaltová cesta, či iné znaky dnešnej doby. Vskutku romantický pohľad umocňovala studnička pri vstupe do osady.
Už iba chalupy
V súčasnosti niet odvážlivca, ktorý by mal trúfalosť bývať na takomto mieste. Preto všetkých trinásť nehnuteľností slúži ako chalupy. Oddychovať sem chodievajú deti a vnuci pôvodných obyvateľov, ale zisťujeme, že toto miesto sa začína páčiť aj verejne známym ľuďom zo Spiša. "Vyrástla som tu. Posledný obyvateľ však odtiaľto odišiel v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Nedalo sa tu žiť. Aj moji rodičia sa odsťahovali do Spišských Vlách. Z domu zobrali iba to najnutnejšie, pretože autom sa sťahovať nedalo," opisuje, ako sa tu žilo kedysi, Anna Melegová. Keďže Podproč sme navštívili v strede týždňa, manželia Melegovci boli jediní, ktorých sme zastihli na chalupe.
Závislí od susedov
Päťdesiatnička pani Melegová spomína, ako si tu niekedy družne nažívalo trinásť rodín. Ináč sa ani nedalo, pretože susedia boli vzájomne na sebe závislí. Celé dni trávili doma, pretože súkromne hospodárili. Keď niekto ochorel, zapriahli sa kone či voly, alebo pomohla miestna bylinkárka. "Každú nedeľu po omši sa všetci muži stretli a dohadovali sa, čo treba v dedine opraviť. My deti sme tu mali po štvrtú triedu školu, bolo nás spolu osem. Potom sme chodievali do školy do Oľšavice. Každý deň peši, pol hodiny tam, pol hodiny naspäť. Najhoršie to bolo v zime. Rodičia nám dali na nohy návleky, pochytali sme sa za ruky a išli sme. Jeden prebrodil snehom dvadsať krokov, potom ho vystriedalo ďalšie dieťa," spomína pani Anna.
Romantika bez elektriky
Horšie to bolo, keď začala študovať na strednej škole. V piatok aj v nedeľu musela zdolávať peši dvanásť kilometrov po lesnej ceste do Spišského Podhradia k motorovému vlaku. "Rodičovský dom využívame ako chalupu. V zime však sem nechodievame, nedá sa," hovoria nám manželia Melegovci.
Elektrická energia im až tak nechýba. S úsmevom hovoria, že je to romantika. Kúria si v kozube a svietia petrolejkou. Horšie je to však už pri rôznych rekonštrukčných prácach. "Vŕtanie, rezanie, všetko som tu musel robiť ručne," vysvetľuje Ján Melega. Aj zariadenie ich chalupy tvorí len to najnutnejšie, pretože ináč sa nedá. "Spomínam si na časy, keď boli naše deti malé, ako sme zariaďovali tento dom. V rukách sme po lesnej ceste nosili matrace, periny. Každému dieťaťu sme dali do ruky, čo unieslo. Dodnes mám z tých čias fotografie," s úsmevom spomína A. Melegová.
Elektrina na spadnutie
Ako pre Korzár uviedol starosta Oľšavice Mikuláš Demočko (KDH, HZDS, Smer, SNS), zavedenie elektrickej energie je už na spadnutie: "V minulosti zo strany chalupárov neboli v tomto smere požiadavky. V poslednej dobe sa však situácia zmenila, hlavne po tom, ako tu začali rekonštruovať kostol."
Kvôli zavedeniu elektriny musela obec vypracovať projekt, samotná realizácia je už záležitosťou elektrární. "Vyjde nás to na 35-tisíc korún, peniaze použijeme z vlastných zdrojov. Do konca roka budeme mať stavebné povolenie," uisťuje M. Demočko.
Autor: zp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
