košického závodu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).
SABINOV. Starostovia túto žiadosť predniesli na nedávnej protipovodňovej konferencii v Sabinove. Uskutočnila sa z iniciatívy primátorov miest Lipany a Sabinov. Okrem prvých mužov miest a obcí Sabinovského okresu sa jej zúčastnili aj zástupcovia spomínaného vodohospodárskeho podniku, mimovládnej organizácie Ľudia a voda, riaditeľ sekcie rozvoja Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Martin Kováč a ďalší hostia.
Navrhli riešenia
Kováč je vyštudovaný vodohospodár. Starostov oboznámil so snahou ZMOS-u presadiť legislatívne zmeny v súvislosti s protipovodňovými opatreniami. Ich úlohou je zamedziť každoročným rozsiahlym škodám po povodniach. Podľa neho je nutné urýchlene konať. V opačnom prípade "máme pred sebou škody za desiatky miliónov." Dodal, že správca tokov nemá dosť kapacitných možností na opatrenia brániace záplavám, preto budú bojovať o prenesený výkon štátnej správy v tejto oblasti.
O dôvodoch opakujúcich sa záplav rozprával Michal Kravčík z organizácie Ľudia a voda. "Systémovo vysušujeme krajinu a prispievame k povodniam," uviedol. Ponúkol však aj riešenia na zamedzenie povodní. Podľa neho aj samotné mesto Prešov prispieva k zvýšeným rizikám povodní na hornom Šariši. Kravčík je jedným z autorov publikácie Vodná paradigma a projektu Ľudovej univerzity vody.
Toho sa zúčastnil aj Anton Bednár. Vo svojom emotívnom vystúpení prítomných vyzval: "Netvárme sa, že voda je problém nikoho. Voda nie sú iba povodne, prerozdeľovanie miliónov a zdvorilostné návštevy politikov počas povodní." Podľa neho chýbajú pri predchádzaní záplav systémové kroky a veľa miliónov korún sa investuje do odstraňovanie škôd po záplavách: "Experimentujeme už toľko, že už by sme sa mali poučiť."
Takmer sa posekali
Vodohospodári z oboch strán barikády sa na konferencii takmer posekali. Jeden zo zástupcov SVP totiž v diskusii uviedol: "Povodne boli, sú a budú." Reagoval na vystúpenia M. Kováča a zástupcov združenia Ľudia a voda. Oponoval mu zástupca ZMOS-u: "Ja netvrdím, že povodne nebudú. Musíme sa však snažiť zmierňovať ich dôsledky."
Upravia Ľutinku
Predtým však vystúpil riaditeľ odštepného závodu Povodia Hornádu a Bodvy SVP Vladimír Dvorový a informoval o investíciách podniku v regióne. Niekoľko miliónov vrazia do úpravy toku Ľutinka v obciach Olejnikov, Ľutina a Pečovská Nová Ves. Starostov týchto obcí táto informácia potešila. "Ak vyriešite problém povodní, ponúkneme vám aj čestné občianstvo," odznelo okrem iného z ich úst.
--- OPATRENIA ---
Navrhujú prehodnotiť správu tokov
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vypracovalo Stratégiu v oblasti protipovodňovej prevencie a ochrany miest a obcí pred povodňami. Nadväzne na to pripravili Zásady integrovaného manažmentu vodných zdrojov na území obcí a ich povodí. Navyše, začali mapovať aktuálny stav v jednotlivých obciach. Prostredníctvom dotazníka zisťujú stav ochrany a využívanie vodných zdrojov na území obcí - stav verejnej kanalizácie, zabezpečenie pitnej vody, prevencia proti povodniam, skúsenosti so správou toku a stav katastra. Teda, či kataster vykazuje povodňové riziká. "Ak je tam poľnohospodárska pôda vo veľkých monoštruktúrach, bez členenia, bez protieróznych opatrení, vzniká veľká pôdna erózia, ale aj riziká záplav," uviedol pre Korzár zástupca ZMOS Martin Kováč.
ZMOS si podľa Kováča uvedomuje, že sa malý dôraz dáva na prevenciu. "Vodohospodársky podnik zabezpečuje v súčasnosti zväčša ochranu len v čase povodne, čo trvá približne tri až päť dní. Treba dávať dôraz práve na prevenciu, ktorá trvá celoročne. Tá v konečnom dôsledku zníži riziká v čase záplav." Navrhujú prehodnotiť systém správy vodných tokov. Podľa nich je nutné nájsť efektívnejší spôsob pri využití kapacít SVP. "Tam, kde to môže obec lepšie zabezpečiť, by sa zadefinovali transparentné podmienky financovania zo strany preneseného výkonu štátnej správy v oblasti ochrany územia pred povodňami," doplnil Kováč.
Základom ich snahy je to, aby sa zásady integrovaného manažmentu premietli do zákona o vodách, o ochrane pred povodňami a o verejných vodovodoch a kanalizáciách. "Vtedy začne filozofia plošnej spolupráce u všetkých partnerov povodí - lesných hospodárov, farmárov, obcí pri manažmente dažďových vôd, ale aj správcov vodných tokov synchronizovať a tým reálne prispievať k pripravenosti v čase povodne, ale hlavne pri znižovaní ich rizík," vysvetlil. Myslí si, že bude potrebné prehodnotiť vodohospodársku koncepciu Slovenska, keďže sa vo veľmi malej miere zaoberá prevenciou. A takisto je vraj nutné prehodnotiť aj doterajšie protipovodňové opatrenia, ktoré sú neaktuálne, aby sa zamedzilo zbytočnému vynakladaniu prostriedkov tam, kde to nie je účelné. Napríklad tie, ktoré urýchľujú odtok vody z územia a tok sa stáva odvodňovacím kanálom. "My dokážeme pekne vydláždiť korytá. S tým vo vyspelých krajinách skončili v 70. rokoch," uviedol. Vážnosť jeho slov potvrdzujú merania hydrometeorologického ústavu, podľa ktorých máme trvalý pokles hladín podzemných vôd.
Po docielení spomínaných navrhovaných opatrení bude ešte potrebné, podľa Kováča, zjednodušiť a lepšie nastaviť dotačné systémy preneseného výkonu štátnej správy, ale aj zabezpečenia verejnej kanalizácie: "Zistili sme, že sa dá zabezpečiť až štvornásobne lacnejšie ako doteraz navrhované systémy. A to je veľký balík peňazí. Dnes sa navrhujú veľmi predražené kanalizácie. Prepájajú sa viaceré obce. Pritom preložky kanálov medzi obcami stoja toľko peňazí, že za to by sa urobili čističky až pre 40 obcí. A nikto sa tým na národnej úrovni nezaoberá. Treba si naliať čistého vína, verejné prostriedky sú len jedny."
--- FAKTY ----
Čo spôsobuje povodne?
n Podľa zakladateľa združenia Ľudia a voda Michala Kravčíka povodne spôsobujú najmä tieto faktory:
- vysúšanie krajiny
- vydláždenie a vybetónovanie miest s obkolesenou presušenou poľnohospodárskou krajinou bez vody
- vytváranie rozsiahlych odvodňovacích systémov, a tým zabránenie ochladzovaniu krajiny a extrémny nárast teplôt v krajine.
n Niektoré z navrhovaných riešení:
- umožniť krajine ochladzovať sa dažďovou vodou jej zadržiavaním
- zastaviť výstavbu v záplavovom území
- neodlesňovať, nezaorávať medze medzi jednotlivými celkami poľnohospodárskej pôdy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
