Hnilca a časti Hnilčíka.
SPIŠ. Podľa chotárnej listiny z roku 1294 patrilo mestu územie s rozlohou 7 500 ha. Siahalo na juh po rieku Hnilec a hraničilo s územím, patriacim panstvu Krásnej Hôrky (Bebekovcom, neskôr Andrassyovcom) a banskému mestu Dobšiná, na východe s územím panstva v Markušovciach (Vondrišel, Teplička), na severe s chotárom mesta Levoča a na západe s chotármi Iliašoviec a Smižian. Mestu patrili banské lokality v okolí dnešnej Novoveskej Huty (Strážanský kopec -Leithaus, Hufnágel, Königseifen, Muráň), horný Hnilčík (Grétla, Štolvek, Gezwäng, Rinnergang, Glänzen, Roztoky-Stammberg-Borovniak, Zimná dolina-Schönhengstberg, Putnok), Mlynky (Viničiar, Havrania Dolina, Prostredný Hámor, Biele Vody, Palcmanská Maša, Rakovec), v masívoch kopcov Grajnár, Muráň, Veľká a Malá Knola, Čertova hlava a v okolí obce Hnilec (Babiná, Ellenbogen-Ferdinandka). Toto územie nadobudlo osobitný štatút po roku 1412 po tom, čo uhorský kráľ Žigmund zálohoval poľskému kráľovi na Spiši 16 miest a 2 panstvá. Bola to enkláva územia, spravovaného úradníkmi poľského kráľa.
Archeologické nálezy
O existencii baníctva a hutníctva pred prvými písomnými zmienkami v novoveskom teritóriu usudzujeme na základe archeologických nálezov hlavne hutníckeho spracovania rúd medi a železa. Prvý písomný údaj sa nachádza v najstaršej chotárnej listine z roku 1295. Komisia určená na vytýčenie chotára mesta v hustom lese v Roztokách objavila staré, zavalené bane, o ktorých nemal nikto z prítomných ani tušenia, kedy vznikli a kto v nich dobýval. O extrapolácii baníctva do starších čias svedčia aj písomné pramene z roku 1412. Uvádzajú existenciu starých pustých baní na hore Grétla a pod ňou v údolí Železného potoka v podobe tavných pecí na spracovanie medi a železa. Popisujú tiež "praveké" hromady škváry (vysokopecnej trosky), pričom niektoré z týchto odvalov dokonca slúžili priamo ako chotárne míľniky. Pre zostavovateľov listín neznáme stopy po baníctve môžu pochádzať spred vpádu Tatárov, ale môžu byť aj staršieho dáta.
Po rozvoji prišiel úpadok
Rozvoj baníctva v potatárskej dobe súvisí hlavne s udelením výsadného postaveniu mestu Nová Ves v roku 1271 uhorským kráľom Štefanom V. Vydobyté rudy boli zväčša na mieste spracované hutníckou technológiou. Ložiská sa nachádzali v srdci hustých lesov, poskytujúcich drevo na výrobu uhlia základného redukčného činidla hutníckej technológie. Novoveské baníctvo malo počas stáročného vývoja niekoľko období rozkvetu a prosperity a niekoľko období kríz a úpadku. Prvým obdobím rozmachu bolo 14. storočie. V novoveskom chotári zohrávali najdôležitejšiu úlohu bane na Grétli, na Gezwängu, v Roztokách, na vrchu Stangenberg, ale aj na Knoli, Grajnári, v Havranej doline, v Novoveskej Hute a v Hnilci...
Pohnuté udalosti v 15., 16. a 17.storočí, poznačené vojnovými konfliktmi, nájazdmi cudzích vojsk, reformačnými pohybmi a hrozbou tureckej anexie mali negatívny vplyv na spišské baníctvo. Oživenie prinieslo pokojnejšie 18. storočie, v ktorom erár teda štát ako vlastník nerastného bohatstva - zaviedol povinný výkup (zamieňanie) medených rúd v erárnych hutách. V rokoch 1764 1769 zamieňalo na Spiši medené rudy 181 baní, v roku 1798 ešte 100 baní. Posledné vzopätie sa spišského baníctva medených rúd sa spája aj so vznikom združenia banských ťažiarov v roku 1748, nazvaným "Oberungarische Waldürgerschaft" (Hornouhorské banské meštiactvo). Združenie vzniklo z potreby brániť vlastné záujmy na trhoch s kovmi, keď sa výstavbou vlastnej huty (Štefánska Huta pri Kluknave), kúpou Rolovej huty a prenájmom súkromných hút (napríklad bane a huty Ján v Novoveskej Hute) pokúsilo rozbiť štátny monopol v tejto oblasti. Napriek týmto čiastkovým úspechom neustále klesala výška ťažby medených rúd a rovnako klesala aj cena medi na európskych trhoch, čo viedlo k zániku temer všetkých medenorudných baní mesta ku koncu 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia a v prvej tretine 20. storočia však novoveskom chotári rozkvitala ťažba železných rúd na Roztokách a v Mlynkách veľkými banskými spoločnosťami. Po 2. svetovej vojne v meste Spišská Nová Ves sídlili Železorudné bane, n. p. (neskôr š. p.) Spišská Nová Ves, ale aj Geologický prieskum, Uránový prieskum a Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky ťažiace sadrovec a anhydrit.
MARIÁN JANČURA
Autor: Svet podľa novembra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
