Gelnica najstaršie banské mesto
Označenie Gelnice ako najstaršieho banského mesta v regióne sa zaužívalo na základe písomných pamiatok, ktoré sú staršieho dáta, ako pri ostatných spišských mestách.
SPIŠ. Samotný názov Gelnica-Gnilec-Hnilec, odvodený od mena rieky, má slovanský pôvod a zachoval sa (vo forme Göllnitz) aj po ponemčení miestnych názvov po nemeckej kolonizácii. Gelnicu povýšil na mesto kráľ Belo IV. (1235-1270) už v roku 1264, čiže v polovici 13. storočia musela byť hospodársky rozvinutou obcou. Takéto postavenie mohla nadobudnúť len vďaka už vtedy významnému baníctvu, o čom svedčí aj názov Gylnychbanya z roku 1246 (v prvej písomnej zmienke o meste). Po vpáde Tatárov sa stala Gelnica jedným z najdôležitejších centier nemeckej kolonizácie, prisťahovalci pochádzali (na rozdiel od iných častí Spiša) z Bavorska, Durínska a z Porýnia, neboli to teda Sasi. V roku 1276 reštituoval pôvodné mestské práva uhorský kráľ Ladislav IV. Ním vydaná privilegiálna listina uvádza mestečko ako vysoko rozvinuté s vlastnou samosprávou a súdom. O bohatstve mesta svedčí aj výstavba vlastného hradu v druhej polovici 13. storočia a založenie dominikánskeho kláštora v roku 1288.
Gelnický richtár vystupoval ako gróf
Starobylosť tohto sídla a rýchly vývoj v 13. storočí boli založené na dobývaní bohatých miestnych ložísk medených rúd s obsahom striebra, doplnkovo sa ťažili aj zlato, železná ruda a ortuť. Baníctvo sa zakladalo na využití žilných ložísk Gelnickej žily, Hrubej Slovineckej žily, Krížovej žily a drobnejších žíl v okolí mesta. Vrcholné obdobie rozvoja baníctva medených rúd prežíva mesto v 13. a 14. storočí, keď v baniach pracuje až 300-400 baníkov. Mesto je napriek konkurencii Smolníka považované za najvýznamnejšie stredisko baníctva horného Uhorska a miestne banské právo je kodifikované ako všeobecne záväzná právna úprava, platná pre všetky bane na Spiši. Mestské práva rozšírili a potvrdili Gelnici panovníci Karol I. v roku 1317, Ľudovít I. v roku 1359 a cisár Žigmund v roku 1435. Na základe týchto privilégií sa stala Gelnica slobodným kráľovským banským mestom. Gelnický richtár vystupoval v 13. a v 14.storočí ako comes terrestris, čiže zemský gróf, a to aj pre obce, závislé od Gelnice - Švedlár, Smolník, Mníšek nad Hnilcom, Žakarovce, Veľký Folkmár, Prakovce, Helcmanovce, Slovinky, Krompachy, Vondrišel, Štós, Jaklovce, Margecany, Kojšov. Z obrovského pôvodného gelnického chotára sa neskôr tieto obce vyčlenili a osamostatnili, najmä mestečko Smolník.
Od 15. do 17. storočia význam tunajšieho baníctva postupne klesá. V rokoch 1465-1838 Gelnica už prislúcha pod Spišský hrad, teda pod župnú správu. V rokoch 1653 1681 Čákiovci prenajali mesto do užívania Andrejovi Joanellimu. Z feudálnej závislosti sa mesto vykúpilo v roku 1838 a v roku 1844 nadobudlo späť štatút kráľovského banského mesta. V 18. storočí nastáva krátkodobé oživenie baníctva medených rúd, dobývala sa aj ortuť. V roku 1726 sa obnovil zväz 7 banských miest v Hnileckej doline - Gelnica, Smolník, Štós, Švedlár, Mníšek, Medzev a Vondrišel. V Gelnici sídlil banský komisariát. V druhej polovici 19. storočia sa v meste rozvíja remeselná výroba na báze miestneho železa - výroba reťazí a klincov. V roku 1870 vyrábalo klince 360 miestnych majstrov, 90 tovarišov a 95 učňov. V rokoch 1865-75 predstavovala gelnická výroba 90-miliónov klincov ročne. Železiarsku výrobu koncentruje vo svojich rukách podnikateľská rodina Wálkovcov, ktorej príslušníci boli spolu s O. Hennelom a L. Anthónym priekopníkmi továrenskej výroby v Gelnici.
Medzivojnová kríza
Ďalší vývoj však negatívne poznačila medzivojnová kríza v 30. rokoch 20. storočia. Baníctvo v 20. storočí presunulo svoje ťažisko do susedných Sloviniek, funguje iba banský závod v Máriahute (po I. svetovej vojne v rukách Rakúskej banskej a hutnej spoločnosti, ktorá zmenila názov na Banskú a hutnú spoločnosť). Závod v Máriahute po druhej svetovej vojne zoštátnili a prešiel pod správu Železorudných baní, n. p. Spišská Nová Ves. Dnes zostali Gelnici len spomienky na slávnu minulosť a množstvo starobylých technických a architektonických pamiatok.
Autor: Marián Jančura
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
